Najstaršie slobodné kráľovské mesto na Slovensku a v minulosti niekoľko storočí aj hlavné cirkevné centrum Uhorska TRNAVA je v súčasnosti strediskom dynamicky sa rozvíjajúceho územia medzi Bratislavou a Nitrou.

Obdivovatelia umenia dobre poznajú Trnavskú hudobnú jar M. Sch. Trnavského. Ide o podujatie pomenované podľa významného hudobného skladateľa - trnavského rodáka. Veľkú obľubu si získal aj medzinárodný country festival Dobrofest Trnava, ktorý sa organizuje každý rok v júni a septembrový Trnavský jarmok.

HISTÓRIA

Vznikla pravdepodobne koncom 9. storočia na križovatke obchodných ciest ako neveľká trhová osada a podľa trhového dňa sa nazývala Sobota. Prvá hodnoverná písomná správa o Trnave pochádza z roku 1211, avšak oveľa dôležitejšia je privilegiálna listina kráľa Bela IV. z roku 1238, ktorá dala Trnave ako prvému slovenskému mestu výsady slobodného kráľovského mesta.

Najväčší rozmach Trnava dosiahla v 16. storočí, keď sa stala významným obchodným centrom. V roku 1543, keď Ostrihom obsadili Turci, sa do Trnavy presťahoval ostrihomský arcibiskup aj s kapitulou a mesto sa na takmer 300 rokov stalo kultúrnym a cirkevným strediskom Uhorska.

V období medzi prvou a druhou svetovou vojnou bola Trnava tretím najväčším slovenským mestom. Vzrástol jej význam ako hospodárskeho a kultúrneho strediska západného Slovenska so širokým poľnohospodárskym zázemím a toto postavenie si udržala dodnes.

PAMIATKY

Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie.
Len málo miest v strednej Európe sa môže popýšiť aj takými veľkými úsekmi hradbového múru. Zachované trnavské opevnenie predstavuje stavebný unikát a patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky svojho druhu v Európe. Pochádza z 13. až 16. storočia.

Dominantou námestia i celého mesta je mestská veža. V roku 1574 ju postavil na gotickom základe majster Jakub a z jej vyhliadkovej terasy je nádherný pohľad na Trnavu a jej okolie.

Medzi najhodnotnejšie sakrálne pamiatky patrí prvá ranobaroková stavba väčšieho významu na území Slovenska - univerzitný kostol. Skvostom jeho interiéru je kolosálny drevený hlavný oltár z roku 1640. K univerzitnému kostolu boli pripojené ďalšie univerzitné budovy, ku ktorým patrilo kolégium, gymnázium, univerzita, semináre a konvikty.

Na Námestí sv. Mikuláša stojí na mieste románskeho kostolíka zo 14. storočia ďalšia významná gotická pamiatka - Bazilika sv. Mikuláša. V rokoch 1543 až 1820 bol katedrálnym chrámom ostrihomského arcibiskupa.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama