Pamiatky UNESCO

Už v roku 1993 boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradené tri lokality: Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec, v roku 2000 sa pridalo historické šarišské mesto Bardejov, v roku 2008 drevené kostoly Karpatského oblúka, v roku 2009 spišské mesto Levoča a v roku 2021 pribudli na zoznam dve pamiatky z rímskych čias: Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) Kelemantia v Iži.

Najrozsiahlejšou lokalitou je Spišský hrad – najväčší hradný stredoveký komplex v strednej Európe, a jeho okolie s mestečkom Spišské Podhradie (s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami), cirkevným mestečkom Spišská Kapitula (s viacerými sakrálnymi pamiatkami a najmä impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina) a gotickým kostolíkom Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia s interiérom zdobeným freskami zo 14. a 15. storočia. Zachovalosť týchto pamiatkových súborov spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového územia národnej prírodnej rezervácie Dreveník, vytvára ojedinelý celok. V júni 2009 sa k tomuto spišskému súboru pridalo aj historické mesto Levoča.

Banská Štiavnica je mestská pamiatková rezervácia reprezentujúca banskú tradíciu na Slovensku, Vlkolínec predstavuje pamiatkovú rezerváciu tradičnej ľudovej architektúry a starobylý Bardejov sa považuje za najgotickejšie mesto Slovenska.

Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú aj drevené kostoly Karpatského oblúka: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, chrámy východného obradu v Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.

V roku 2021 bola do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO zapísaná archeologická lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť), ktorej súčasťou sú aj dve národné kultúrne pamiatky na území Slovenska: Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) Kelemantia v Iži. Oba sú dokladom cca 400-ročnej rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska. Kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice, a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Dunajský Limes je súčasťou širšieho celku Hranice Rímskej ríše, ktorý je najrozsiahlejšou kultúrnou lokalitou UNESCO v Európe a v súčasnosti sa tiahne od Antoninovho valu na Britských ostrovoch až po Ižu na slovensko-maďarskej hranici.

Prírodné pamiatky UNESCO

Medzi prírodnými pamiatkami v Zozname svetového dedičstva UNESCO reprezentujú Slovensko jaskyne a priepasti Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2007 boli na zoznam pridané aj Karpatské bukové pralesy v Bukovských a Vihorlatských vrchoch na východe Slovenska.

Slovenský kras ležiaci na juhu Slovenska pri hraniciach s Maďarskom je najväčším krasovým územím v strednej Európe a má najviac podzemných priestorov (nachádza sa tu 1110 jaskýň a priepastí). Už v roku 1995 uspel bilaterálny slovensko-maďarský projekt pod názvom Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu (Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Jaskyňa Domica, Krásnohorská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, …). V roku 2000 tento zápis rozšírili aj o Dobšinskú ľadovú jaskyňu, jednu z najväčších svojho druhu v Európe.

V júni 2007 bola na Zoznam svetového dedičstva UNESCO pripísaná lokalita Karpatských bukových pralesov na území Slovenska a Ukrajiny. Pralesy Stužica, Rožok, Havešová v Bukovských vrchoch a Vihorlatský prales vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat sa tak zaradili medzi svetové prírodné unikáty. Prvé tri z nich sa nachádzajú v oblasti Národného parku Poloniny.

Nehmotné pamiatky UNESCO

Fujara je najtypickejším slovenským hudobným nástrojom, ktorý bol v novembri 2005 v Paríži zapísaný organizáciou UNESCO do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Zoznam založili v roku 2001.

Fujara je vzduchozvučná hranová píšťala dlhá niekedy až 1,8 m, zvyčajne zhotovená z bazového dreva s charakteristickým zádumčivým zvukom.

Nie je známa nikde inde na svete. Za miesto jej zrodu sa považuje stredné Slovensko – oblasť Poľany a severný Gemer. Bola charakteristickým nástrojom pastierov. Fujary sa zdobili ornamentálnymi a zriedkavejšie figurálnymi vzormi.

Najdlhším hudobným nástrojom je fujara trombita dlhá až 6 m, ktorá mala hlásnu funkciu a slúžila na signalizáciu a komunikáciu medzi pastiermi na pasienkoch, pretože má mohutný a silný zvuk. Zhotovuje sa zo smrekového dreva.

Druhou nehmotnou pamiatkou UNESCO je Terchovská muzika -  “nebeská” archaická ľudová hudba vyskytujúca sa v Terchovej a okolitých obciach. Typický je pre ňu výrazný viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika pôvodne úzka súvisela s tancom, preto je jej hudobný štýl temperamentný. Presný vznik Terchovskej muziky ako ľudového prejavu nepoznáme, pretože sa prirodzene dedí ústnym podaním z generácie na generáciu.

Gajdošská kultúra je názov ďalšieho úspešného projektu Slovenskej republiky, ktorý bol v roku 2015 zapísaný do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO. Tradícia gájd je prítomná na celom území Slovenska, hoci existujú aj regionálne rozdiely. Zatiaľ čo na začiatku dvadsiateho storočia boli gajdoši v stovkách lokalít, dnes hrá a tvorí na Slovensku čosi cez 100 gajdošov. Nezameniteľný zvuk tohto hudobného nástroja, vyrobeného z kovu, dreva a kože zvierat, môžete počuť na niektorom z folklórnych festivalov, ktoré sa od júna do septembra konajú po celom Slovensku.

Ďalšou nehmotnou pamiatkou UNESCO sa v roku 2016 stalo bábkarstvo na Slovensku a v Česku, ktoré dodnes predstavuje neoddeliteľnú súčasť domácej divadelnej a literárnej tradície. Prvé zmienky o účinkovaní bábkarov na Slovensku sú známe už zo 17. a 18. storočia. Pôvodný bábkarský repertoár vychádzajúci z európskych importovaných vzorov prechádzal v slovenskom prostredí veľmi skoro procesom folklorizácie a obohacoval sa nielen o špecifické domáce jazykové a tematické prvky, ale i vlastnú typológiu postáv a výtvarné poňatie bábok.

V roku 2017 sa na zoznam dostal aj Horehronský viachlasný spev. Charakterizujú ho intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Tradícia tohto typu spievania je spojená s prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu Horehronia prinieslo osídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Jednou z najznámejších piesní, ktorá je horehronským viachlasným spevom interpretovaná, je Na kráľovej holi.

Pred takmer 300 rokmi sa nosila na odevoch nielen v palácoch, ale aj v dedinkách a večnosť jej zaistil zápis v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2018. Reč je modrotlači, unikátnej textilnej tlačiarenskej technike. K jej tradícii, ktorú v 21. storočí tvorivo rozvíja nová generácia majstrov, sa v spoločnej nominácii okrem Slovenska hlási aj Česko, Maďarsko, Nemecko a Rakúsko.

Siedmy zápis v zozname nehmotného dedičstva si Slovensko zaistilo v roku 2019, a to vďaka drotárstvu. Príbeh remesla, ktorý vandrovní slovenskí drotári rozšírili takmer na všetky kontinenty, pútavo približuje stála expozícia Považského múzea v Budatínskom hrade v Žiline, a to prostredníctvom historických artefaktov z drôtu a plechu, dobových dokumentov, fotografií a výtvarných prác z unikátnej drotárskej zbierky.

Vedeli ste, že Slovensko sa radí k svetovej špičke a k lídrom v akademickom vzdelávaní chovateľov a cvičiteľov pernatých dravcov? Sokoliarstvo, ktorého tradícia na našom území siaha až do 5. storočia, sa tu, ako v jednom z mála štátov Európy, vyučuje na strednej škole v Banskej Štiavnici, na univerzite vo Zvolene aj na základnej škole v Štiavnických Baniach. Preto nie div, že v roku 2021 sa Slovensko pridalo k 24 krajinám sveta, ktoré zdieľajú spoločný zápis sokoliarstva na zozname nehmotného dedičstva UNESCO. Sokoliari sa okrem výcviku venujú ochrane dravcov v prírode, ich hniezd vysoko v skalách či v korunách stromov, ako i odchovu, vďaka ktorému sa im podarilo do voľnej prírody vrátiť viaceré vzácne druhy.

Pamiatky navrhnuté na zápis do zoznamu UNESCO

  • Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami
  • Komárno - protiturecká pevnosť
  • Pamätník Chatama Sófera
  • Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc
  • Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice
  • Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
  • Krasové doliny Slovenska (na základe výberu rôznych typov krasových dolín rozšírenie a dopracovanie nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26.6.1997)
  • Dunajská prírodná a kultúrna krajina (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
  • Mykoflóra Bukovských vrchov
  • Gejzír v Herľanoch
  • Veľkomoravské pamiatky - spoločná česko-slovenská nominácia (kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch a Ducové, časť Kostolec, veľkomoravský dvorec)

Viac informácií na oficiálnej stránke www.whc.unesco.org