Starobylé mesto Levoča, ležiace na východe regiónu Spiš, je doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami s množstvom stavebných pamiatok viažuce sa k slávnym dejinám mesta.
HISTÓRIA
Spišská Levoča sa po prvý raz spomína v listine z roku 1249 pod názvom Leucha. Osada prosperujúca z výhodnej polohy na obchodnej ceste Via Magna (Veľká cesta) sa rýchlo rozrástla na mesto s viacerými výsadami. Za krátky čas sa Levoča stala hlavným centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 ju dokonca povýšili na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. Ďalší vývoj však smeroval k oslabovaniu vplyvu spoločenstva, čo napokon v roku 1323 viedlo k vyhláseniu Levoče za slobodné kráľovské mesto.
Najväčšou hybnou silou rozvoja Levoče bol obchod, ktorý postupne nadobudol medzinárodný rozmer. Levočania obchodovali s Krakovom, hansovnými mestami, ba aj s Benátkami. Levočskí remeselníci vyrábali nielen pre miestnu spotrebu, ale aj pre trhy a jarmoky v celom Uhorsku a Poľsku. Neskôr sa Levoča stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku.
PAMIATKY
Mestská pamiatková rezervácia Levoča predstavuje ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok ohraničený obdĺžnikom pomerne zachovaných mestských hradieb.
Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie. Stojí tu rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Vysoká štíhla veža kostola z prvej polovice 19. storočia je najvýraznejším prvkom siluety mesta.
K mimoriadne cenným patrí najmä interiér kostola, ktorý je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,6 m najvyšší svojho druhu na svete. Zhotovili ho z lipového dreva v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče. Svoju vlastnú podobizeň Majster Pavol, údajne, dal jednej z dvanástich sôch apoštolov nádhernej kompozície Poslednej večere v predele oltára.
S farským kostolom susedí budova bývalej levočskej radnice s arkádami postavená po požiari v roku 1550. Patrí k vrcholným stavbám svetskej renesančnej architektúry na Slovensku.
Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia, ktorá sa v minulosti využívala na verejné pranierovanie. Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Viaceré sú pomenované podľa bývalých majiteľov. Na prvý pohľad zaujme najmä renesančný Thurzov dom, ktorý získal novorenesančnú sgrafitovú fasádu v roku 1904.
PÚTNICKÉ MIESTO
Vysoko nad mestom sa týči Mariánska hora (781 m). Každoročne na začiatku júla sa Levoča stáva miestom najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku. Desaťtisíce veriacich v dlhých zástupoch vystupujú na horu, aby spoločne vzdali vďaku Panne Márii na bohoslužbách v neogotickom Kostole Navštívenia Panny Márie zo začiatku 20. storočia. V roku 1470 pôvodnú pútnickú kaplnku prebudovali na menší gotický kostol. Do interiéru nového chrámu umiestnili nádhernú sochu Panny Márie, ktorá je dodnes ústredným symbolom mariánskych pútí do Levoče.
Od roku 2009 je mesto Levoča zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Zdroj: Vydavateľstvo Dajama
