V barokovej mariánskej kaplnke pri Bazilike sv. Mikuláša v Trnave, ktorú v rokoch 1739 – 1741 dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy, sa nachádza milostivý obraz Panny Márie Trnavskej.

Panna Mária Trnavská je kópiou obrazu z Kostola sv. Alexeja a sv. Bonifáca v Ríme. Podľa tradície sv. Alexej odišiel z Ríma do Sýrie a tam žil ako pustovník. Po rokoch sa odtiaľ vrátil s obrazom Panny Márie a býval v Ríme pod schodmi rodičovského domu. Až keď zomrel, rodičia sa dozvedeli, že to bol ich syn. Postavili tam kaplnku a umiestnili v nej maľbu. Neskôr nad hrobom sv. Alexeja vyrástol kostol.

Predpokladá sa, že trnavskú kópiu dal počas štúdií vyhotoviť budúci kardinál František Forgáč. Po návrate v roku 1585 umiestnil obraz v Bazilike sv. Mikuláša.

Na obraze sa v roku 1663 objavili krvavé slzy. V tom čase Uhorsko ohrozovali Turci, ktorí však Trnavu nenapadli, hoci v jej okolí drancovali. Obraz trikrát slzil počas kuruckej vojny v roku 1708, a to 5. júla i 10. a 11. augusta. Vtedy bola ustanovená komisia, ktorá prípad slzenia vyšetrovala. Na základe výsledkov vyšetrovania ostrihomský arcibiskup Kristián August 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu obrazu Panny Márie Trnavskej. V roku 1710 v Trnave zúril mor. Keď zlyhali všetky ľudské prostriedky, bezmocní obyvatelia mesta na čele s magistrátom sa utiekali k Panne Márii. Slávnostným sľubom sa zaviazali po predchádzajúcom pôste sláviť sviatok Obetovania Panny Márie a slúžiť svätú omšu pred milostivým obrazom. Vyhotovili o tom pamätnú listinu. Modlili sa, postili a 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, obraz vyniesli do ulíc. V ten deň mor zázračne prestal.

Úcta k Panne Márii neskôr prechádzala obdobiami rozkvetu aj nezáujmu. Po rokoch útlmu úcta nanovo ožila v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď sa vytvorila nová tradícia novény. Dnes k milostivému obrazu prichádzajú veriaci, aby si vyprosovali Božiu pomoc a ďakovali za udelené milosti.

Zdroj: Mesto Trnava