1. Uprostred vône vzácnych kníh stratíte pojem o čase

Čo môže byť pre knihomoľa väčším pôžitkom ako prechádzať sa medzi tisíckami vzácnych kníh? Vstúpte do trinástej komnaty renesančného kaštieľa v Oponiciach – knižnice šľachtického rodu Apponyiovcov, ktorým pomazané hlavy Uhorska po celé stáročia zverovali najdelikátnejšie diplomatické misie. V impozantnom interiéri s dômyselnými pavlačami po obvode galérie a s empírovým nábytkom z Paríža nájdete viac ako 15 000 zväzkov v 12 jazykoch v pôvodných vydaniach. Nechýba medzi nimi Goethe, Schiller, Galilei, Newton či Shakespeare zo 16. a 17. storočia. Pozrieť si tu môžete i jedinečné kresby a projekty Berniniho chrámov, ktorých stavbu cirkev nikdy neschválila, či knihy od slávneho talianskeho kníhviazača Giambattistu Bodoniho. Nasávajte atmosféru, ktorej pri návšteve Oponíc podľahol aj americký prezident Theodore Roosevelt či speváčka Josephine Bakerová, Hemingwayova a Picassova múza.

(Foto: Chateau Appony)

2. Oddýchnite si v altánku, kde vznikali Hovory s T. G. M.

Láka vás to skôr na miesta, kde sa doslova písali dejiny? Navštívte altánok zámockého anglického parku v neďalekých Topoľčiankach, kde zbieral materiál pre slávne Hovory s T. G. M. Karel Čapek. Klasicistický zámok bol totiž letným sídlom nielen Habsburgovcov, ale po vzniku ČSR aj československých prezidentov. Tomáš Garrigue Masaryk do Topoľčianok pravidelne chodieval zväčša na dva mesiace v auguste a septembri, čo pripomína aj jeho nadživotná socha vo vstupnej hale zámku. Prenocujte v jeho apartmáne a objavte jednu z najzachovalejších zámockých knižníc na Slovensku. Alebo zavítajte do tunajšieho viac než storočného žrebčína, kde bol ustajnený aj Masarykov obľúbený hnedák Hektor a kde sa dodnes (ako na jedinom mieste v Európe) chová až päť čistokrvných plemien ušľachtilých koní.

(Foto: Hotel Zámok Topoľčianky)

3. Sadnite si na kávu s košickým rodákom, ktorého pozná celý literárny svet

V Košiciach pri križovatke ulíc Mäsiarska a Zbrojničná si môžete sadnúť do kresla oproti svetoznámemu autorovi, ktorý patrí k najvýznamnejším postavám európskej literatúry 20. storočia. Socha Sándora Máraia, košického rodáka, znázorňuje maďarského spisovateľa, novinára a humanistu takého, akým bol: otvoreného dialógu a premýšľajúceho nad zmyslom mnohých vecí. Námestie pomenované na počesť publicistu, ktorého rozprávačské majstrovstvo porovnávajú so štýlom Thomasa Manna, tu nevzniklo náhodou. Práve na Mäsiarskej ulici sa nachádza dom, kde Sándor Márai prežil svoje detstvo. Aktuálne si v ňom môžete pozrieť výstavu venovanú jeho dielu i neľahkému životu emigranta. Odtiaľ sa vydajte priamo do košických ulíc, ktoré v Máraiových knihách hrajú významnú úlohu.

(Foto: Jan Starec)

4. Liečivá sila hôr do Tatier priviedla Kafku i Wolkra

A čo tak spojiť literárny výlet s vysokohorskou túrou? Na to sú ideálne Vysoké Tatry, ktorých svieži vzduch so silicovou vôňou ihličnanov prilákal na ozdravný pobyt viaceré známe osobnosti. V Tatranských Matliaroch sa osem mesiacov liečil Franz Kafka, čo dnes pripomína pamätná tabuľa s jeho portrétom. Z hotela Tatra, ktorý dnes už nestojí, často vyrážal na túry, zvlášť si obľúbil Hrebienok. O tamojšom pobyte sa netajil ani vo svojich listoch – niektoré z nich sú uverejnené v publikácii popradskej knižnice s názvom Tatranské listy. V blízkej Tatranskej Polianke s tuberkulózou bojoval aj Jiří Wolker, talentovaný český básnik. Nájdete tu po ňom pomenované dve jazierka s nádherným výhľadom na Gerlachovský štít a pamätnú tabuľu s epitafom, ktorý Wolker napísal krátko pred svojou smrťou.

(Foto: Marián Bizub)

5. Prežite autentický príbeh najdlhšej ľúbostnej básne sveta

Kým Verona má vďaka Shakespearovi svojho Rómea a Júliu, v Banskej Štiavnici sa odohral skutočný príbeh lásky Andreja Sládkoviča a Márie Pischlovej, z ktorého vzišla Marína, oficiálne najdlhšia ľúbostná báseň sveta. Prostredníctvom zážitkovej hry na www.zalubenastiavnica.sk objavte 21 ikonických pamiatok a najromantickejších zákutí slávneho banského mestečka so značkou UNESCO. Sprievodcami po emóciami nabitom putovaní vám budú desiatky ľúbostných veršov, ktoré vystúpili z knižky a objavili sa v slovenskom aj anglickom jazyku na operadlách mestských lavičiek. Spoznáte ich podľa farebných postavičiek čítajúcich zaľúbencov. Začnite pred Bankou lásky na Radničnom námestí, bývalej bani na zlato, kde sa v súčasnosti ukrýva jediný trezor lásky na svete, a rozrozprávajte interaktívnu sochu priložením dlane na červené srdiečko na stránkach knihy. Na lavičky s veršami z Maríny natrafíte aj v blízkej Krupine, Sládkovičovom rodisku, v obci Hrochoť, kde pôsobil, i v Radvani, kde je pochovaný.

(Zdroj foto: www.bystricoviny.sk)

6. V ríši rozprávok i odvážnej cesty na Mesiac

Malých čitateľov ohúria Drienčany blízko Rimavskej Soboty. Čarovná dedinka, v ktorej prežil značnú časť života najväčší slovenský rozprávkar Pavol Dobšinský, je totiž posiata drevenými sochami rozprávkových bytostí. Autobusovú zastávku podopiera hrbom ježibaba z perníkovej chalúpky, na námestí vám zohrané trio Dlhý, Široký a Bystrozraký ukáže cestu k nezvyčajným slnečným hodinám na kopci, na ktoré dozerajú Janko a Marienka. Zatúlajte sa do rozprávkového labyrintu v oddychovom centre alebo sa s deťmi vydajte hľadať zlaté pero, zlatú podkovu a zlatý vlas, pamätník venovaný Dobšinského dielu, odkiaľ je to už len na skok do Múzea slovenskej rozprávky na miestnej fare. Mimochodom, ak vám fantastika nie je cudzia ani vo svojom dospelejšom šate, zamierte do neďalekej Revúcej, kde sa zrodilo prvé slovenské sci-fi: Hviezdoveda. Literárne nadaný lekár Gustáv Reuss v nej (deväť rokov pred Julom Vernom!) na Mesiac v balóne poslal gemerského učenca Krutohlava, ktorý na medzihviezdnom korábe neskôr precestoval aj celú vtedy známu slnečnú sústavu.

(Zdroj foto: www.rimava.sk)

7. Ochutnajte Vernov Vynález skazy a spoznajte mesto, ktoré si zamiloval Andersen

Jula Verna nespomíname len tak. Známy francúzsky spisovateľ počas svojej cesty po Rakúsko-Uhorsku zavítal aj do Prešporka (dnešnej Bratislavy), kde sa zdržal takmer dva týždne. Pri Tajomnom hrade v Karpatoch sa vraj inšpiroval práve Devínom. V hipsterskom podniku Žil Verne na Panskej ulici (neďaleko hotela Carlton, kde Verne býval) jeho vedecko-fantastické vízie ľahko identifikujete v nástenných maľbách i v ponuke špeciálnych remeselných pív, medzi ktorými sa objavil už i „Vynález skazy“ či „20 000 míľ pod morom“. Alebo sa prejdite po Hviezdoslavovom námestí, ktoré zdobí socha najväčšieho slovenského barda, ale i Hansa Christiana Andersena, ktorý Bratislavu navštívil v polovici 19. storočia. Traduje sa, že tu stretol dievčinku, ktorá mu podarovala ružu, čo ho podnietilo k napísaniu rozprávky o dievčatku so zápalkami. Bronzovej soche najznámejšieho rozprávkara v nadživotnej veľkosti s cylindrom v ruke robia spoločnosť známe postavičky z jeho príbehov. Hlavné mesto Slovenska na Dunaji medzi Viedňou a Budapešťou však oddávna lákalo majstrov pera: oddýchnite si v Medickej záhrade pred sochou Sándora Petőfiho alebo v Sade Janka Kráľa, prvom verejnom parku v strednej Európe, ktorý dostal meno po slovenskom básnikovi.

(Foto: Žil Verne)

8. Štrngnite si s najznámejším slovenským hipsterom

V Modre, mestečku, ktoré sa preslávilo kvalitným vínom a ornamentálnou majolikou, navštívte dom, v ktorom zomrel Ľudovít Štúr, otec spisovnej slovenčiny. Špecializované literárne múzeum vás presvedčí, že história sa dá prezentovať aj hravou formou. V pamätnej izbe na prízemí, kde národný buditeľ strávil posledné tri týždne svojho života, sa dozviete viac nielen o Štúrovom živote a diele, ale nasajete i atmosféru a prostredie jeho doby. Za autentických zvukov modranských ulíc 19. storočia si obzrite odevy, v akých chodili vtedajší mešťania, a spoznajte spôsoby komunikácie i formy cestovania od dostavníkov až po železnicu. Vďaka interaktívnemu kiosku si nadobudnuté znalosti môžete overiť pri skladaní puzzle či v zábavnom kvíze. S najznámejším Modranom si dokonca môžete štrngnúť vo vínnom bare Cuvée, kde sa spája moderný a svieži prístup s tradičnou útulnosťou.

(Foto: Cuvée v Modre)

9. Prijmite pozvanie na „minerálku“ od dobrého vojaka Švejka

Vedeli ste, že v Humennom vznikla vôbec prvá socha dobrého vojaka Švejka na svete? Dodnes je jedinou, ktorá verne imituje podobu, ktorú mu dal český ilustrátor Josef Lada v nesmrteľnom vydaní románu Jaroslava Haška. Obzrieť si ju môžete na tamojšej železničnej stanici. Švejk v rakúsko-uhorskej uniforme tu s neodmysliteľným úsmevom a fajkou stojí vedľa pumpy, podobne ako keď v knihe na ex vypije fľašu koňaku práve v Humennom, predstierajúc pred poručíkom Dubom, že ide o „znamenitú“ železitú minerálku zo staničnej studne. Humenné je jednou zo zastávok turistickej cesty „Po stopách dobrého vojaka Švejka“, ktorá kopíruje železničnú trať, ktorou v minulosti (i v knihe) putovali počas prvej svetovej vojny frontové vojská. Druhá, menšia socha vojaka známeho svojou naivnou dobromyseľnosťou vám v centre mesta postráži bicykel.

(Zdroj foto: www.beautifulslovakia.sk)

10. Objavte hrad filmového Draculu

Niekedy filmové spracovania veľmi úspešne sekundujú literárnej predlohe. Fanúšikom Brama Stokera a jeho románu o transylvánskom upírovi je určite známy Oravský hrad. V impozantnej stavbe na vápencovom brale, ktorá sa tu týči od čias, keď Marco Polo brázdil Čínu, sa totiž natáčal ikonický horor Nosferatu, symfónia hrôzy či netflixovský seriál Dracula. S mobilnou aplikáciou s audio nahrávkami objavíte hradné zákutia svojím vlastným tempom. V dielni alchymistov pocítite mágiu, v mučiarni trochu desu a v podzemných kazematách tajomnosť. Alebo vyjdite až na cimburie, odkiaľ sa môžete pokochať výhľadom na okolitý región. Práve z Oravy vzišlo veľa významných slovenských spisovateľov, napríklad básnik Pavol Országh Hviezdoslav, prozaik Martin Kukučín, ktorého poznajú v Chorvátsku i Čile, či Janko Matúška, autor slovenskej hymny.

(Foto: Michal Pišný)