Slovenské vína boli už v minulosti obľúbené na nejednom kráľovskom či cisárskom dvore. Ak chcete vedieť, čo na nich Ich veličenstvá lákalo, najlepší spôsob, ako to zistiť, je začať ochutnávať…

Prvé vinohrady založili na území Slovenska Rimania a unikátne archeologické nálezy vinohradníckych nožov sú datované do 7. storočia. Prvé písomné zmienky o vinohradníctve pochádzajú z 11. až 13. storočia, vinohradnícku tradíciu dokazujú aj vinohradnícke motívy na obecných pečatiach a mestských erboch.

Vinohradníctvo sa považuje za najstarší špecializovaný odbor poľnohospodárstva zameraný na pestovanie viniča hroznorodého a spracovanie hrozna.

Vinohradnícke oblasti Slovenska sa podľa európskej rajonizácie zaraďujú do zóny B. Celkovo existuje na Slovensku šesť vinohradníckych oblastí so štyridsiatimi vinohradníckymi rajónmi. Tieto rajóny reprezentujú plochu viac ako 20 000 ha rodiacich vinohradov.

Takmer 4/5 vinohradov sa nachádza v regióne západného Slovenska,  približne 13 % v stredoslovenskom regióne a necelých 7 % vo východnej časti republiky. Vinohradnícke rajóny sa ďalej členia na vinohradnícke obce.

V 13. storočí sa najvýznamnejšou vinohradníckou oblasťou stala oblasť Malých Karpát. K vytvoreniu osobitého charakteru vinohradníckej kultúry tohto regiónu výrazne prispeli nemeckí kolonisti.

S vinohradníckou tradíciou sa spájajú rôzne zvyky (napr. zdobenie sochy sv. Urbana, patróna vinohradníkov, ratolesťami viniča, zvyky spojené s vinobraním, odlievanie vína na zem dušiam zomretých pred prípitkom).

Vinohradníctvo postupne nadobúdalo čoraz väčší význam a víno sa stalo dôležitým obchodným a vývozným artiklom. Traduje sa, že račiansku frankovku s obľubou pili aj na cisárskom dvore Márie Terézie.

Medzi špičkové produkty uhorského vinohradníctva patrilo tokajské víno z južných svahov Zemplínskych vrchov.

Zdroj: Dajama