Rožňava – mestečko starých tradícií, významné centrum horného Gemera. Leží na juhovýchode Slovenska, v údolí rieky Slanej, medzi svahmi Slovenského Rudohoria a planinami Národného parku Slovenský kras.
Viac ako 700-ročné banícke mestečko Rožňava (19 300 obyvateľov) leží v srdci malebného horného Gemera, ktorý ponúka návštevníkom nevšedné zážitky v každom ročnom období. Je centrom okresu Rožňava a sídlom dôležitých úradov a organizácií, strediskom služieb a cestovného ruchu turistického regiónu Slovenský kras. Okrem základných škôl sa v meste nachádza viac stredných škôl a detašované pracovisko Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V Rožňave sa každoročne organizuje množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí. Najvýznamnejšie z nich sú: Dni mesta Rožňava, Rožňavská hudobná jar, Celoslovenské stretnutie maďarských pedagógov, Country bál, Rožňavský jarmok, Vianočný jarmok, Vianočný koncert detských speváckych zborov. HISTÓRIA Prvý písomný záznam o Rožňave pochádza z roku 1291, kedy uhorský kráľ Ondrej III. daroval územie mesta ostrihomskému arcibiskupovi. Mesto bolo pomenované Rožňavou podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana . Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr železná ruda. Významný bol v histórii mesta rok 1776, kedy kráľovná Mária Terézia rozdelením územia ostrihomského arcibiskupstva založila rožňavské biskupstvo.Po revolučných rokoch 1848/49 sa Rožňava z niekdajšieho centra baníctva menila na mesto škôl a remesiel. Slávne rožňavské školy navštevovalo veľa významných osobností slovenskej i maďarskej vedy, literatúry a umenia. Do rozvoja mesta výrazným dielom prispeli rožňavskí biskupi a šľachtická rodina Andrássyovcov.
Po Prvej svetovej vojne okolie mesta bolo začlenené do územia Československej republiky. V roku 1938 bola Rožňava spolu z južnou časťou dnešného Slovenska pričlenená k Maďarsku. Po Druhej svetovej vojne sa toto územie opäť stalo súčasťou Československa. PAMIATKY Koncom 15. storočia vznikla dnes známa urbanistická štruktúra historického jadra mesta, pozostávajúca z priestranného námestia, najväčšieho stredovekého námestia štvorcového pôdorysu na Slovensku, obklopeného honosnými meštianskymi domami a so sieťou ulíc. Tu je sústredená väčšina architektonických pozoruhodností mesta ako sú: renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor vincentiek, budova bývalej banskej komory, evanjelický kostol, atď. Najkrajšou a zároveň najvýznamnejšou pamiatkou mesta je gotický katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia. Historické jadro môžu návštevníci mesta obdivovať aj z vyhliadkovej pavlače renesančnej strážnej veže. S bohatou baníckou históriou mesta sa môžu oboznámiť v Baníckom múzeu, pri ktorom je zriadená aj expozícia predstavujúca rozmanitú prírodu Slovenského krasu. TIP NA VÝLET V budove historickej radnice na námestí sídli turistické informačné centrum, kde sa môžete oboznámiť s možnosťami návštevy atrakcií nielen v meste, ale aj v celom regióne. Môžete absolvovať prehliadku historického centra mesta, alebo si ho pozrieť z vtáčej perspektívy, z vyhliadkovej pavlače renesančnej strážnej veže z r.1654.
Autor: TIC Rožňava
Zdroj: TIC Rožňava
