Východoslovenské múzeum patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Výstavy približujú návštevníkom prírodu a históriu východoslovenského regiónu. Nachádza sa tu viacero jedinečných exponátov.

Stále tematické expozície:

Košický zlatý poklad (Námestie Maratónu mieru č. 2)

Najbohatší nález zlatých mincí na Slovensku objavili 24. augusta 1935 pri stavebných prácach v budove na Hlavnej ul. č. 68 v Košiciach. Je jedným z najvýznamnejších v európskom i svetovom meradle. Tvorí ho 2920 zlatých mincí, dukátov a dvojdukátov, tri zlaté medaily a renesančná zlatá reťaz. Bol uložený v schránke z tepaného medeného plechu s rytými zvieracími motívmi. Ukryli ho v budove, v ktorej v tom čase pôsobila Spišská komora, niekedy po roku 1679. Poklad sa pravdepodobne snažili ukryť pred Imrichom Thökölym, ktorý v rámci protihabsburgských povstaní obsadil Košice v roku 1682. Bohaté zastúpenie typov mincí a široký geografický záber radí Košický zlatý poklad medzi umelecké skvosty Európy. Hoci mu viackrát hrozil tradičný osud pokladov - nenávratná strata, zachoval sa neporušený. Verejnosti je prístupný v špeciálne upravenom trezore v zrekonštruovanej historickej účelovej budove Východoslovenského múzea v Košiciach.

Príroda Karpát (Hviezdoslavova č. 3) 

Expozícia predstavuje návštevníkom vývoj umenia od ranného stredoveku až do začiatku 20. stor. V prvej časti expozície prevláda sakrálne umenie. Množstvo vzácnych gotických a barokových zbierok podáva prehľad o šikovnosti stredovekých umelcov. Skvostami národopisnej expozície sú tri drevené úle v ľudskej veľkosti zobrazujúce mnícha (Brezovica, zač. 19. stor.) a muža so ženou v oravskom kroji (Horná Orava, pol. 19. stor.). Druhá časť expozície kladie dôraz na náznaky interiérov, približujúcich spôsob bývania od 18. storočia do začiatku 20. storočia.

Rodošto - Pamätný dom Františka II. Rákocziho (Hrnčiarska č. 7)

Expozícia prezentuje pamiatky na slávnostný prívoz telesných ostatkov Rákócziho a jeho druhov do Košíc v roku 1906 ako aj originálny interiér jedálne so zbierkami viažucimi sa k osobe veľkého kniežaťa. Pred Pamätným domom je umiestnená socha Františka II. Rákocziho, dar Maďarskej republiky na úctu 330. výročia narodenia a 100. výročia znovupochovania kniežaťa Františka II. Rákocziho v Košiciach. 

Expozícia prispôsobená interiérovým danostiam bývalej väznice približuje návštevníkom dejiny mesta Košíc. V závere prehliadky je sprístupnená časť podzemných priestorov bývalej mučiarne, v ktorej sa nachádza aj stála inštalácia voskových figurín kata Mikluša a jeho obete. Na dvore sa nachádza minilapidárium. Súčasťou Miklušovej väznice je expozícia v Katovom byte, ktorá sa týka hlavne košických katov. Sú v ňom vystavené popravčie meče mesta Košíc a tu sa môže návštevník oboznámiť pomocou počítačovej animácie aj so stavebným vývojom tejto časti mesta.

Objekt Urbanovej  veže vznikol v poslednej tretine 14. stor. pri stavbe dnešnej katedrály. Čiastočnú renesančnú úpravu dostala v 17. storočí, keď ju v roku 1628 prestaval prešovský staviteľ Martin Lindtner. Posledný stavebný zásah, ktorý čiastočne zmenil výzor veže, sa vykonal v rokoch 1943-1947. Vtedy bola pristavená neorenesančná arkáda so strieškou, kde bola osadená unikátna zbierka gotických a renesančných epitafov pochádzajúcich z dómskeho areálu. Urbanova veža, ako súčasť areálu košického Dómu, bola v januári 1970 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii objektu bola v auguste 1977 slávnostne otvorená expozícia Východoslovenského múzea Umelecké kovolejárstvo na východnom Slovensku.

Stredoveká fortifikácia mesta Košice - KAZEMATY (Hrnčiarska 7)

Pôvodný objekt Katovej bašty – barbakan Maľovanej brány vybudovali v druhej polovici l5. storočia. Posilňoval obranu mestskej brány a chránil prístup ku kráľovskému domu a radnici mesta. Začiatkom l6. storočia objekt prestavali. Zosilnili ho streleckými komorami a hlinenými násypmi, ktorými vyplnili priestor medzi komorami, čím nad nimi vznikla terasa bojového podlažia, ktorá znásobila palebnú silu objektu. Zachovalo sa 8 streleckých komôr, ktoré slúžili na paľbu z hákovníc. Podobu fortifikačného objektu  (nazývaného  Henker Rondel, Grosse Henker Rondel a Hencker bastión) zobrazujú výkresy a mapy opevnenia mesta zo l6.- l8.storočia.

V roku 2013 bola ukončená  výstavba nového objektu múzea – Domu remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach, podľa  projektu Otvorené zóny č. 7- Ulička remesiel, realizovaného  v  rámci projektov Košice Európske hlavné mesto kultúry 2013, ktorý  svojimi výstavami a  akciami prezentuje verejnosti historické remeslá a  ich súčasné tradície. Objekt vybudovali  na mieste  niekdajšieho meštianskeho domu z 19. storočia, ktorý stál v pásme vnútorného opevnenia mesta. Pri archeologickom výskume, ktorý predchádzal stavebným prácam  archeológovia odkryli základy meštianskeho domu, konštrukcií hradieb a priekopy  opevnenia.

Drevený kostolík z Kožuchoviec (Námestie Maratónu mieru č. 2)

Postavili ho v roku 1741. Na nádvorie múzea bol prevezený a znovupostavený po rozsiahlych reštaurátorských zásahoch v roku 1927. Dnes je súčasťou exteriérových priestorov Ostrova kultúry - Otvorenej zóny 1.

Zdroj: Východoslovenské múzeum Košice