Les je veľkým prírodným bohatstvom Slovenska, zaberá viac ako 40 % celkovej plochy územia. Lesnatejšie v Európe sú len Švédsko a Rakúsko.

V dôsledku pestrých ekologických podmienok je Slovensko veľmi bohaté na flóru a faunu. Vyskytuje sa tu asi 2 400 pôvodných druhov cievnych rastlín a oveľa viac druhov rias, húb, machov a lišajníkov, čo je viac ako napríklad na ploche šesťkrát väčšieho Poľska. Viaceré druhy sa vyvinuli a zachovali len na Slovensku.

Planiny a lúky s pestrofarebnou flórou a nezvyčajnými krasovými formáciami v národných parkoch Muránska planina a Slovenský kras vám vyrazia dych.

Na Slovensku sa zachovali súvislé porasty listnatých, ihličnatých ako aj zmiešaných lesov. V nížinách a najnižších častiach pohorí je najteplejšie a najsuchšie a rastú tam prevažne dubové lesy. Na niektorých nižšie položených miestach predovšetkým v mestách a dedinách nájdeme viaceré chránené porasty lipy malolistej, ktorá je symbolom všetkých Slovanov.

O niečo daždivejšie a chladnejšie je vyššie v pohoriach, v bukových lesoch. Tých je na Slovensku najviac. Pod nimi rastú viaceré druhy hríbov, ktoré Slováci radi zbierajú a pripravujú z nich chutné jedlá.

Chlad, mnoho vlahy a menej úrodné pôdy vyhovujú viac smrekovým lesom, ktoré rastú ešte vyššie ako bukové lesy. Často sú premiešané s borovicovými a jedľovými lesmi. Jedľa je najvyšším stromom v slovenských lesoch a dorastá až do výšky 60 m.

V nadmorskej výške približne 1 500 m sa nachádza horná hranica lesa. Vyššie nad smrekovými lesmi rastie na málo úrodných pôdach už len kosodrevina a sú tam vysokohorské lúky. Najvyššie v horách sa tieto lúky nazývajú hole.

Najvyššie polohy Tatier vystupujú do pásma skál, kde rastú len tie najodolnejšie horské rastliny ako sú machy a lišajníky. Vrcholce najvyšších slovenských hôr tvoria skaly bez pôd.

Viac ako 40 % územia krajiny tvoria lesy, čo zo Slovenska robí jednu z najlesnatejších krajín Európy. A ukrývajú tajomstvá.

Na vlastnom území TANAP-u sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako porasty kosodreviny a borovíc alebo nádherná kvetinka plesnivec alpínsky, ktorý nájdeme na mnohých pohľadniciach z Tatier.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT) charakterizujú dlhé doliny, hlboké kaňony a strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole, napriek tomu prevládajú v národnom parku lesné porasty, pod kosodrevinou dominujú smrekové lesy, nižšie aj zmiešané lesy s jedlou, bukom, smrekom, smrekovcom a javorom.

Pieninský národný park (PIENAP) je bohatý na vzácne druhy rastlín, medzi ktorými je veľa endemitov, napríklad králik Zawadzkého, púpava pieninská, arábka chochlíkatá a rebrica horská sibírska.

Pri riekach, na úrodných pôdach rastú lužné lesy s vŕbami a topoľmi. Najmä nižšie položené miesta s dobrými pôdami sú odlesnené a na mieste dubových a lužných lesov sú dnes väčšinou polia a lúky.