Desiatky tisíc rímskych katolíkov každý rok putujú do Šaštína vzdať úctu Panne Márii pri príležitosti celonárodnej púte a sviatku patrónky Slovenska. Jedinečná atmosféra osláv robí zo Šaštína výnimočné miesto pre všetkých čo potrebujú načerpať silu, hľadajú útechu alebo inšpiráciu.
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku si sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, pripomína 15. septembra. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne. Národná svätyňa, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne – Strážach, privíta od 13. do 16. septembra zástupy veriacich z celého Slovenska i zo zahraničia. Tradičná Národná púť k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska, je pre masy ľudí vždy veľkým zážitkom. Pre pútnikov rôznych vekových kategórií je pripravený bohatý duchovný program, ktorý potrvá tri dni od piatkového poludnia do nedeľného popoludnia. Sviatosť zmierenia budú kňazi udeľovať počas celej púte, sväté omše, liturgie hodín a krížové cesty sa budú konať aj v priebehu noci.
Slávnosti začnú v piatok 14. septembra na poludnie púťou Po stopách Titusa od Moravy do Šastína a pokračovať budú Mariánskou hodinkou o piatej popoludní. Ústredným momentom národnej púte bude na sviatok Sedembolestnej Panny Márie v sobotu 15. septembra o pol jedenástej dopoludnia slávnostná rímskokatolícka bohoslužba za účasti slovenských biskupov. Tradične ju koncelebrujú desiatky kňazov a biskupov. Tento rok bude hlavným kazateľom nedeľného slávnostného obradu apoštolský prefekt v Azerbajdžane Vladimír Fekete. Sprievodný program potrvá od piatkového poludnia až do nedeľného rána.
Okrem ústrednej bohoslužby v piatok budú po celý čas už tradične súčasťou osláv hudobné a spevácke vystúpenia, divadelné predstavenie, prednášky či diskusie. 16. septembra sa uskutoční tradičná Púť seniorov a chorých.
Úcta k Sedembolestnej Panne Márii u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvedcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Celonárodná púť k rímskokatolíckej patrónke Slovenska sa koná po stáročia, oficiálne od roku 1732, keď bola socha Sedembolestnej vyhlásená za milostivú. Šaštín však celoročne prijíma pútnikov za patrónkou Slovenska už viac ako 450 rokov. V Šaštíne sa každoročne najviac pripravujú na tradičnú národnú púť, ktorá v polovici septembra každý raz priláka do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie veľké množstvo pútnikov. Počas národnej púte navštívia Šaštín každoročne desaťtisíce veriacich. V rímskokatolíckom Jubilejnom roku Sedembolestnej Panny Márie pred piatimi rokmi to bolo 50 000 pútnikov, pred tromi rokmi približne 35 000, minulý rok zas 30 000. Program trvá dni, vrcholom púte je sviatok patrónky Slovenska dňa 15. septembra.
Záhorské mestečko Šaštín – Stráže je starobylým pútnickým miestom. V roku 1564 dala grófka Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. Počas tureckých vojen sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali. Tu bola do začiatku 18. storočia, keď ju v roku 1710 znova uložili do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám bol slávnostne posvätený v roku 1764. Postupom času sa zo Šaštína stalo vyhľadávané mariánske pútnické miesto, ktoré si udržiavalo multietnický charakter. Pápež Pavol VI. svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku minor.
Deň, keď slávia meniny Márie, je v rímskokatolíckej cirkvi sviatkom Mena Panny Márie. Vznikol po víťazstve kresťanských európskych panovníkov nad Turkmi pri Viedni v roku 1683. Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že „jej vlastnú dušu prenikne meč“. Po druhý raz Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a v okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.
