Hrad, ktorý sa spomína už okolo roku 1200, bol pôvodne veľkomoravským hradiskom. V Uhorskom kráľovstve patril pôvodne kráľovi. Koncom 13. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Na prelome 14. a 15. storočia ho dostal do dedičného vlastníctva vojvoda Stibor zo Stiboríc ako dar za verné služby kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. Stibor, nesúci aj titul Sedmohradského vojvodu, si hrad vyvolil za svoje rodové sídlo. Svoje rozprávkové bohatstvo zároveň investoval do majestátnej prestavby. Po smrti Stiborovho syna sa hrad nakrátko vracia opäť do rúk kráľa. 

Po nich sa majiteľmi hradu stali Bánfiovci, ktorí gotický hrad prestavali na renesančné sídlo. Zlepšili a dobudovali aj jeho opevnenie, takže hrad nedobyli ani Turci koncom 16. storočia. Po vymretí Bánfiovcov sa Beckovský hrad stal majetkom viacerých šľachtických rodín, ktoré však bývali v obci. Od požiaru v roku 1728 je ruinou. 

Prvé amatérske záchranné práce prebehli už v roku 1935, keď bola na kaplnke vybudovaná strecha v snahe zachrániť zbytky murovanej výzdoby. Rozsiahla prestavba, no najmä archeologický výskum, prebehli v 70. rokoch minulého storočia, čo umožnilo hrad sprístupniť širokej verejnosti. V opravách hradu sa naďalej pokračuje a rok od roka ponúka návštevníkom od marca do novembra bohatý program, ako aj ďalšie zrekonštruované priestory – zastrešenú kaplnky, v ktorej sa i dnes konajú sobáše, modernú expozíciu v obnovenom západnom paláci či prekrásny výhľad na údolie Váhu zo zelenej strechy v priestoroch, na ktoré ľudská noha už tri storočia nevkročila. 

Prístup: autom do obce Beckov, odtiaľ pešo popri domoch asi 5 minút, parkovanie v obci spoplatnené (máj – október)