BANSKÁ BYSTRICA je šiestym najväčším mestom Slovenska a kultúrnym i hospodárskym centrom stredného Slovenska. Vzhľadom na jej centrálnu polohu je sídlom aj niektorých celoslovenských inštitúcií.
BANSKÁ BYSTRICA leží na severozápade Banskobystrického kraja a na krajnom západe Horehronia. V Banskej Bystrici sídli Univerzita Matej Bela a Akadémia umení. Prekrásne okolie, do ktorého je mesto zasadené, ponúka mnoho možností aktívneho trávenia voľného času.Život obyvateľov Banskej Bystrice je neodmysliteľne spojený s chýrnymi radvanskými jarmokmi, ktoré boli najmä v minulosti veľkolepou prehliadkou remeselníckych výrobkov z blízkeho i zo vzdialeného okolia. V súčasnosti sú takisto obľúbeným miestom stretávania sa ľudí zo širokého okolia.
HISTÓRIA
V stredoveku bola oblasť, kde dnes leží Banská Bystrica, optimálnym priestorom na založenie prosperujúceho mesta. Križovali sa tu dve dôležité obchodné cesty, navyše okolie bolo bohaté na rudy. Hlavným zdrojom príjmov stredovekého mesta bolo baníctvo. Banská Bystrica patrila do trojice najbohatších stredoslovenských banských miest.
V 18. storočí sa zmenila štruktúra hospodárstva Banskej Bystrice. Dobývanie medenej rudy vystriedala ťažba a spracovanie železnej rudy. V polovici 20. storočia Banská Bystrica významným spôsobom vstúpila do svetových dejín. V auguste 1944 stála pri zrode Slovenského národného povstania a bola jeho hlavným centrom. V meste vypuklo po juhoslovanskej partizánskej vojne druhé najväčšie celonárodné povstanie proti fašizmu počas druhej svetovej vojny.
Dnes tieto udalosti pripomína Pamätník SNP v tvare rozpoleného srdca a prírodné vojenské múzeum v parku neďaleko centra. Druhá polovica 20. storočia priniesla veľké zmeny. Rozrástla sa na modernú metropolu a stala sa šiestym najväčším mestom Slovenska.
PAMIATKY
Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie.
Pýchou Banskej Bystrice je ústredné Námestie SNP
pretvorené na pešiu zónu s neopakovateľnou atmosférou, ktorú jej môžu
iné mestá právom závidieť. Najkrajší pohľad na pestrofarebnú plochu
hlavného námestia je zo štíhlej Hodinovej veže. Postavili ju v roku 1552 ako súčasť mestskej väznice. Najkrajšou budovou južného radu námestia je Thurzov dom - dnes múzeum.
Niekoľko starobylých budov na Námestí Štefana Moyzesa kedysi tvorilo mestský hrad. Jeho pôvodný vzhľad sa stratil odstránením podstatnej časti hradieb, z ktorých sa zachovala asi štvrtina a zo štyroch bášt stoja len tri.
Dominantnou architektúrou námestia je bývalý barbakán s vežou. Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
začali stavať v roku 1255. Nachádza sa v ňom oltár sv. Barbory,
patrónky baníkov, od Majstra Pavla z Levoče. K severnej stene hradného
opevnenia pristavali v roku 1492 druhý hradný kostol - Kostol Svätého kríža. Z ostatných budov zaujme najmä neskorogotický Matejov dom z roku 1479 a stará radnica s vežou postavená okolo roku 1500.
Po meste premáva historický vláčik Pretórium - je to ideálna forma, akou si môžu návštevníci pozrieť historické pamätihodnosti mesta.
Zdroj: Vydavateľstvo Dajama
