Po fujare a terchovskej muzike sa do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO dostali aj gajdy.

Presnejšie „Gajdošská kultúra,“ taký je presný názov ďalšieho úspešného projektu Slovenskej republiky, ktorý bol zapísaný do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO.

Tradícia gájd je prítomná na celom území Slovenska, hoci existujú aj regionálne rozdiely. Zatiaľ čo na začiatku dvadsiateho storočia boli gajdoši v stovkách lokalít, dnes hrá a tvorí na Slovensku čosi cez 100 gajdošov.

Nezameniteľný zvuk tohto hudobného nástroja, vyrobeného z kovu, dreva a kože zvierat, môžete počuť na niektorom z folklórnych festivalov, ktoré sa od júna do septembra konajú po celom Slovensku.

Z podujatí, ktoré sú venované špeciálne gajdám, môžete navštíviť Gajdošské fašiangy, medzinárodné stretnutie gajdošov a gajdošských hudieb v Malej Lehote, okr. Žarnovica, ktoré sa začína vždy v posledný piatok pred Popolcovou stredou.

Zúčastniť sa môžete aj na Gajdovačke – medzinárodnom gajdošskom festivale spojenom s medzinárodnou súťažou mladých gajdošov v Oravskej Polhore v septembri.

Na zámku Slovenská Ľupča sa koncom augusta konajú Ozveny hradných múrov, medzinárodný festival gajdošskej hudby.

Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje zhruba 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Výroba, hra a spev pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitre a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a v Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, v Malohonte a v Tekove.

UNESCO zaradila na Slovensku v roku 1993 medzi kultúrne pamiatky Spišský hrad s okolím, Banskú Štiavnicu a Vlkolínec. V roku 2000 sa pridalo historické šarišské mesto Bardejov, v roku 2008 drevené kostoly Karpatského oblúka a v roku 2009 spišské mesto Levoča.

Medzi prírodnými pamiatkami reprezentujú Slovensko jaskyne a priepasti Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2007 boli na zoznam pridané aj Karpatské bukové pralesy v Bukovských a Vihorlatských vrchoch na východe Slovenska.

December 2015