Najviac slovenských jazier má ľadovcový pôvod, pričom takmer všetky sa nachádzajú v Tatrách. Sú pozostatkom ľadovcovej činnosti v poslednej ľadovej dobe, počas ktorej voda z roztopených ľadovcov vyplnila povrchové priehlbiny.

Len vo Vysokých Tatrách ich možno nájsť asi 100. Najväčšie s rozlohou 20 hektárov a najhlbšie s 53 metrami je Veľké Hincovo pleso.

Nerovnako intenzívnou činnosťou ľadovca vznikli v Tatrách aj vodopády. Najvyšší z nich je Kmeťov vodopád v doline Nefcerka. Jeho jednotlivé stupne majú výšku okolo 80 m. Mnohé vodopády sú viacstupňové a ich kaskády sú atrakciou viacerých dolín.

K najznámejším sa radia Vodopády Studeného potoka, ktoré patria k najnavštevovanejším turistickým cieľom v Tatrách. Vytvárajú zložitý systém viacstupňových kaskád. Na horný Obrovský vodopád je pekný výhľad z mosta na Tatranskej magistrále. Do biela spenená voda padá úžľabinou medzi dvoma skalami do hĺbky 20 metrov.

Nižší Trojitý vodopád má v maďarčine a nemčine poetický názov, ktorý možno preložiť ako "vodopád umelcov". Je ukrytý v lese a turisti ho navštevujú zriedka. Pod spojením Veľkého a Malého Studeného potoka ležia ďalšie štyri vodopády. Najvyššia z nich je kaskáda Malého vodopádu.

V nadmorskej výške 1 247 metrov leží Skrytý vodopád. Pod ním sa vo výške 1 226 metrov nachádza dolný koniec kaskád Veľkého vodopádu. Jeho najvyššia kaskáda meria 13 metrov. Krásne vodopády možno nájsť okrem Tatier aj v iných slovenských pohoriach – napríklad v Slovenskom raji.

Raritou slovenských vôd je slávny Herliansky gejzír, ktorý vyviera zo zeme v bývalých kúpeľoch Herľany na východnom Slovensku. Voda tu vytryskuje približne 20 až 30 minút do výšky maximálne 20 metrov Keďže toto jedinečné prírodné divadlo sa odohráva asi každý druhý deň, o predpokladanom čase najbližšej erupcie sa treba informovať telefonicky v Herľanoch.

Voda je skutočným bohatstvom Slovenska. To ňou ovlýva nielen v podobe minerálnych prameňov, vodných nádrží a riek, ale aj horských plies či vodopádov horských bystrín.