Výroba keramiky z pálenej hliny patrí k najstarším zamestnaniam na Slovensku a pre archeológov sú úlomky keramiky vodidlom pri datovaní jednotlivých kultúr.

Najstarší písomný doklad o hrnčiarstve pochádza z roku 1416 z Pozdišoviec. Prvý hrnčiarsky cech na území dnešného Slovenska vznikol v roku 1475 v Bardejove.

Rozkvet hrnčiarstva súvisel s praktickými potrebami vidieckych domácností, pre ktoré hrnčiari vyrábali rôzne druhy úžitkového riadu. Hrnčiari pracovali najmä v zime a svoj tovar predávali na trhoch a jarmokoch.

Príchodom habánov na západné Slovensko sa začala rozvíjať výroba fajansového riadu. Na túto tradíciu nadviazala výroba keramiky na západnom Slovensku, známa je napríklad holíčska fajansa.

Z viacerých stredísk ľudového hrnčiarstva postupne vznikli centrá keramiky, z ktorých k najznámejším patrila Modra (majolika), Pozdišovce, Dechtice, Sekule a Dobrá Voda. Mnohé sa udržali dodnes. V Modre je možné navštíviť fabriku na výrobu majoliky a vyskúšať si vyrobiť i vlastný výrobok.

Zdroj: Dajama