Fašiangy  - najveselšie zvyky počas roka majú pôvod v predkresťanskom období a patria k zvykom spojeným s prelomom zimy a jari.

Fašiangy predchádzajú veľkonočnému pôstnemu obdobiu (začínajú sa na Troch kráľov a končia sa Popolcovou stredou). V minulosti ako aj dnes sú obdobím veselostia hodovania, vyvrcholením ktorého je fašiangová zábava s maskami vyjadrujúcimi „svet naruby“, v ktorom sa stierali spoločenské bariéry.

Za najarchaickejšie fašiangové masky sa považujú masky, ktoré znázorňovali rôzne zvieratá. Najčastejšia bola maska turoňa (tura alebo býčieho človeka), kozy, medveďa a koňa.

Fašiangy vrcholia posledný týždeň pred veľkonočným pôstom, počas ktorého chodia maskované družiny so spevom po dedine a vystrájajú všelijaké kúsky. Symbolom konca fašiangov je pochovávanie basy, pri ktorom sa paroduje skutočný pohreb.

Zdroj: Dajama