Z neopozeraného Horného Zemplína si odnesiete nielen zážitky z tisícročných pralesov, pozorovania Mliečnej dráhy či návštevy unikátnych celodrevených kostolov. Do pamäti sa vám vryjú aj chute tamojších špecialít plných hríbov, lesných malín, zemiakov, kapusty či pohánky.

Centrom najvýchodnejšieho slovenského regiónu je mesto Humenné. Jeho Vihorlatskú hvezdáreň dokonca poznajú v americkej vesmírnej agentúre NASA. Astronomická fotografia perzeíd z observatória v Kolonickom sedle sa 9. augusta 2023 stala na jej portáli snímkou dňa a vzápätí obletela svet.

Unikátna je však aj tunajšia gastronómia, ktorá je chutným dedičstvom zemplínskej kultúry. V miestnych reštauráciách neďaleko zrekonštruovaného renesančného kaštieľa zo 14. storočia vám pripravia jedlá zo slovenskej aj svetovej kuchyne a ponúknu kvalitné slovenské vína či pivo. No ak chcete ochutnať niečo typické pre tento región, pýtajte si „mačanku“ či „tatarčané pirohy“. A nielen, že ich môžete ochutnať, ale dozviete sa aj tajomstvo ich prípravy, ktoré sa dedí z generácie na generáciu. Tipnete si podľa názvov, o aké pochúťky ide?

Voňavá mačanka v Komáranoch

Mačanka, teda hustá hríbová polievka, sa na území Horného Zemplína varievala zväčša na večeru po celodennej práci v lese. Tak si na to spomína Anna Lipkošová, obyvateľka obce Komárany neďaleko Vranova nad Topľou, ktorá tu varí obľúbené pochúťky vo svojej útulnej tradičnej chalupe. Patrí ku generáciám, ktoré svoj um, zručnosti a kultúrne tradície Horného Zemplína odovzdávajú mladším. Vyšívajú, tkajú, varia tradičné jedlá a zachovávajú ľudové zvyky a tradície. Pani Anna mačanku pripravuje často a vysvetľuje, že jej názov pochádza z toho, že do hustej hríbovej polievky si namáčate domáci chlieb (tzv. chlib) či východniarsku „hrubú“ lokšu z múky a kyslého mlieka opečenú nasucho na platni. Mimochodom, lokša výborne chutí aj potretá maslom či domácim slivkovým lekvárom, prezrádza pani Lipkošová. Spomedzi húb sa do mačanky podľa nej najviac hodia dubáky „zápachy“ alebo „kozáre“ (kozák brezový či osikový). Zasmažené múkou, zaliate „juškou“ (vodou z kyslej kapusty) a na záver ochutené praženou cibuľkou i červenou paprikou zasýtia už vďaka svojej prenikavej vôni.

Expedícia do rusínskej kultúry

Oblasť nedotknutých Polonín a Vihorlatu je unikátna nielen na Slovensku ale v celej Európe. Milióny hviezd v Parku tmavej oblohy, tisícročné pralesy s pečaťou UNESCO a drevené kostolíky jednoznačne stoja za vašu návštevu. To, že ste sa ocitli na jedinečnom mieste, ešte podčiarkuje kultúra tunajších obyvateľov – Rusínov. Ich jazyk, zvyky a tradície sa odrážajú v ich gastronómii. Miestni farmári a remeselníci vás ňou prevedú prostredníctvom zážitkov – a nielen na tanieri v podobe tradičných pokrmov, ale zapoja vás aj do ich prípravy. Vyskúšate sádzať chlieb do klasickej starej pece?

Tatarka nie je omáčka

Tatarčane pirohy či tatarčany chlib sú gastrošpecialitami Horného Zemplína typickými najmä pre rusínsku kuchyňu. Pirohy sa často plnia jemnou zmesou zemiakov a kyslej kapusty, ale môžete ich ochutnať aj nasladko s tvarohom a lekvárom. Ak tipujete, že ich názov „tatarčane“ má niečo spoločné so známou omáčkou, musíme vás vyviesť z omylu. „Tatarka“ je len iné meno pre pohánku, výživnú bezlepkovú obilninu. Na naše územie ju svojho času priviezli a vysiali Tatári, považovaní vtedajšími Európanmi za „pohanov“. A práve z pohánkovej múky miestni obyvatelia vyrábajú tradičné tatarčane (pohánkové) pirohy i chlieb. Ochutnajte!

Čarovná stodola pod viaduktom

Gurmánmi overené jedlá zo súčasnej slovenskej kuchyne si vychutnáte aj priamo pod unikátnou technickou pamiatkou v Hanušovciach nad Topľou. Viadukt v tomto východoslovenskom mestečku je najdlhším železničným mostom postaveným v oblúku nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Má takmer štyristo metrov a postavili ho v roku 1943. Celkom zblízka ho môžete obdivovať zo svadobnej záhrady Reštaurácie U Hricka. Romantické miesto so stodolou a s altánkami je ako stvorené na oslavy výnimočných príležitostí.

Cestovanie v stroji času o 30-tisíc rokov naspäť

V Hanušovciach však objavíte aj ďalšie neobyčajné miesta, napríklad živý archeopark. Je jediný svojho druhu na Slovensku a výraz „Nedotýkajte sa!“ sa tu nepoužíva. Interaktívny priestor vás vezme do minulosti a prevedie vás historickými epochami od praveku do včasného stredoveku. Viete, ako asi rezal nôž z obdobia paleolitu? Myslíte si, že dokážete udržať v ruke štít z doby bronzovej? Podarí sa vám namlieť múka na keltskom mlynčeku? Originálny archeopark sa nachádza v areáli jedného z najkrajších barokových kaštieľov Horného Zemplína. Ten je síce pre rekonštrukciu neprístupný, avšak do jeho krásnej záhrady a archeoparku máte bezproblémový vstup. A táto návšteva bude rozhodne baviť aj vaše deti.

Ďalšie inšpirácie na gastropotulky po Hornom Zemplíne nájdete na: www.hornyzemplin.sk.