V martinskom múzeu literárnych klenotov

Na rozdiel od väčšiny pokladov, tie v Martine nemusíte dlho a zložito hľadať. Jeden z nich nájdete hneď na začiatku pešej zóny, pár metrov od Memorandového námestia. Literárne múzeum SNK vás uchváti vzácnymi kúskami i pútavým príbehom dávnej výroby kníh.


Zaujímavou históriou sa môže pochváliť už samotná budova múzea. Jej stavba sa začala v roku 1864, necelý rok po vzniku Matice slovenskej, symbolicky založenej na 1000. výročie príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Turčiansky Svätý Martin, v tom čase malé mestečko, totiž nemal na fungovanie tejto prvej celonárodnej inštitúcie Slovákov vhodné priestory. Na financovanie výstavby, ktorá sa stala prvým sídlom Matice slovenskej, sa Slováci vyzbierali doslova po grajciaroch! Už v roku 1870, len päť rokov po jej dokončení, v nej sprístupnili prvú národnú múzejnú expozíciu archívneho, knižného, galerijného a národopisného zamerania.

Napínavá prechádzka storočiami odtlačenými na stránkach kníh

Od roku 1992 je budova, mimochodom národná kultúrna pamiatka, domovom Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice. Je obľúbeným cieľom školských exkurzií, rodín s deťmi i návštevníkov zo zahraničia, ktorí bývajú ohúrení bohatou a zaujímavou históriou Slovenska. Dôvodom je výnimočná stála expozícia dejín slovenského písomníctva od 9. storočia až po prvú svetovú vojnu a Galéria literatúry a umenia s výstavnými priestormi. Ak budete mať šťastie, sprevádzať vás nimi bude PhDr. Ivana Danková. Pred 28 rokmi tu začínala na pozícii informátorky, dnes (vďaka svojej vášni pre literatúru a históriu, ktorá ju motivovala k rozšíreniu vzdelania) stojí na čele múzea ako jeho vedúca. To, že svoju prácu vníma ako naplnenie sna, vám bude jasné okamžite.

Spoločne nazriete do vzácnych staroslovienskych kódexov z čias Veľkej Moravy, farbisté zážitky v cestopisoch vám vyjavia Európu v období baroka, uvidíte prvý román napísaný v slovenčine, otestujete sa v bernolákovčine a spoznáte redakciu prvých slovenských politických novín, za ktorými stál sám Ľudovít Štúr. Že toto všetko máte v malíčku? Žiadne strachy: okrem známych mien slovenského národného obrodenia sa v múzeu zoznámite aj s príbehmi ďalších aktérov z našej histórie, ktorí sa do stredoškolských učebníc nedostali.

Stredoveký stôl, za ktorým mnísi prepisovali písmenko po písmenku

Vašej pozornosti určite neujdú ani originálne výtvarné diela slovenských umelcov, historický nábytok a rôzne písacie potreby od najstaršieho obdobia. „Návštevníci si môžu na vlastné oči pozrieť napríklad aj vernú kópiu stredovekého stola, za ktorým na tvrdých drevených stoličkách sedávali stovky či tisícky mníchov a poctivo prepisovali celé desaťročia od rána do zotmenia knihu po knihe, písmenko po písmenku. Takto krvopotne sa kedysi množili literárne diela,“ približuje Ivana Danková. K ozajstným pokladom knižnej kultúry, ktoré vznikali týmto spôsobom, patria faksmile (verné kópie) a originály významných písomností, ktoré nájdete aj v martinskom múzeu. „Nádherné sú náboženské spevníky Bratislavské graduály z roku 1487 s bohatými, krásnymi ilumináciami. Veľmi zaujímavá a cenná je i Kremnická mestská kniha z roku 1426, tiež ručne písaná a ilustrovaná,“ vymenúva riaditeľka tipy, ktoré by ste si počas exkurzie nemali nechať ujsť.

Vzácne prvotlače i tlačiarenský lis, ktorý šíril Komenského diela

Vďaka Gutenbergovi, ktorý zdokonalil tlačiarenský stroj, ručné prepisovanie kníh postupne vystriedala kníhtlač. Najstaršie tlačené knihy, ktoré vznikli do konca 15. storočia, sa nazývali prvotlače – inkunábuly. Aj tie v martinskej expozícii uvidíte. Je tu aj lis levočského kníhtlačiara Samuela Brewera z roku 1668, na ktorom sa tlačili okrem iných významných tlačí i Komenského diela. A práve dielu J. A. Komenského a jeho prepojeniam s územím Slovenska bude od mája až do septembra 2023 venovaná rozsiahla výstava nazvaná „Z depozitu na svetlo“. Rezervujte si čas na jej návštevu!

Viac tipov na čarovné zážitky z Turca nájdete na: www.turiec.com.

Foto: J. Farský, B. Konečný