Románske obdobie je jednota v rozmanitosti, je to však aj svet plný alegórie a pravidiel, moci a predstavivosti, deformácie a poriadku predstavujúceho stredoveké obdobie. Románsky znamená stredoveký. Románsky je Transromanica!
Pôvodom nášho súčasného Európskeho spoločenstva je Európa, ktorá vznikla v stredoveku. Veľkolepé katedrály, kláštory, pokojné kostoly a hrady boli svedkami tejto veľkej európskej éry.
Transromanica spája spoločné románske dedičstvo deviatich európskych krajín: Nemecka, Rakúska, Portugalska, Španielska, Francúzska, Talianska, Slovenska, Srbska a Rumunska. Táto cesta vám predstaví architektonické pamiatky, tvoriace históriu jednotlivých krajín. Románsky štýl vznikol koncom 10. storočia ako nová forma architektúry.
Slovensko v trase reprezentujú tri lokality. Trojloďové masívne stavby s dvomi vežami v priečelí, ku ktorým patria aj románske stavby v Bíni, Diakovciach a Spišskej Kapitule, sú vyspelejšími typmi románskych stavieb na našom území. Prepoštstvo a Katedrála sv. Martina Spišskej Kapituly v Spišskom Podhradí, Kostol Panny Márie a rotunda v Bíni a Kostol Panny Márie v Diakovciach majú veľmi veľký kultúrno-historický význam.
Katedrála, chrám rímskokatolíckej spišskej diecézy, je ústrednou budovou Spišskej Kapituly. V stavbe prevažuje románsky a gotický sloh. Románsku baziliku postavili v rokoch 1245 až 1273 na mieste staršieho kostola z 12. storočia a svoj súčasný výzor získala katedrála v 15. storočí. Vďaka mimoriadnym kultúrno-historickým hodnotám ju v roku 1993 ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Románska rotunda Dvanástich apoštolov pochádzajúca z obdobia okolo roku 1200 spolu s románskym rímsko-katolíckym kostolom Panny Márie, ktorého vznik sa datuje pred rok 1217 a areálom zaniknutého kláštora v podunajskej obci Bíňa predstavujú jeden z najzaujímavejších a najhodnotnejších súborov románskej architektúry na Slovensku.
Kostol Panny Márie v ponitrianskych Diakovciach, vysvätený v roku 1228, je jedinou dodnes stojacou časťou kláštora, patriaceho do pannohalmského opátstva. (Aj prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v zakladajúcej listine benediktínskeho opátstva v Pannohalme.) Napriek neskorším prestavbám je kostol jednou z najdôležitejších ukážok stredovekej kláštornej a zároveň románskej tehlovej architektúry. Jeho osobitosťou je dvojpodlažné usporiadanie.
Transromanica sa zaviazala podporovať európske dedičstvo románskeho umenia a architektúry a rozvíjať cestovný ruch tak, aby podporoval trvalo udržateľný regionálny a hospodársky rozvoj. Združenie má tieto ciele: Snaží sa propagovať svoje členské regióny, budovy a lokality a sprístupniť ich verejnosti. Prostredníctvom udržateľného rozvoja kultúrneho turizmu a cieleného marketingu v oblasti cestovného ruchu sa zabezpečí zachovanie historických objektov.
V auguste 2007 spoločnosť Transromanica oficiálne uznali ako “hlavnú kultúrnu cestu Rady Európy”. Ako taká poskytuje konkrétnu ukážku základných zásad Rady Európy: ľudské práva, kultúrnu demokraciu, kultúrnu rozmanitosť a identitu, dialóg, vzájomnú výmenu a obohacovanie naprieč hranicami a stáročiami. Program kultúrnych ciest bol spustený Radou Európy v roku 1987. Jeho cieľom je viditeľným spôsobom predstaviť pomocou priestoru a času, ako dedičstvo rôznych krajín a kultúr Európy predstavuje spoločné Európske kultúrne dedičstvo.