Cyrilo-metodská cesta

Slovenskom vedie veľa tematických ciest, výnimočné postavenie má medzi nimi Cyrilo-metodská cesta. Ponúka možnosť spoznávať historické miesta a tradície v spojení s pôsobením a kultúrnym odkazom dvoch výrazných osobností našich dejín - sv. Cyrila a Metoda. Prepája krajiny strednej, južnej a východnej Európy, ich kultúru a povedomie a poukazuje na európsky rozmer misie a odkazu dvoch významných „influencerov“ svojej doby. Od roku 2021 je certifikovaná ako 48. kultúrna cesta Rady Európy. Ocitla sa tak v spoločnosti takých ciest ako „Svätojakubská cesta“ či „Transromanica“.

Slovenská vetva Cyrilo-metodskej cesty ponúka turistom putovanie nielen pešími trasami ale aj cyklotrasami od Bratislavy cez Trnavu, Nitru, Trenčín až po Žilinu. Sieť peších a cyklotrás je značená v spolupráci s Klubom slovenských turistov a Slovenským cykloklubom a dnes ponúka viac ako 540 kilometrov trás. Tie sú na smerovkách a smerovníkoch značené typickým modro-zlatým symbolom sv. Cyrila a Metoda ako aj odkazom na certifikát Kultúrnych ciest Rady Európy.

Národným koordinátorom Cyrilo-metodskej cesty na Slovensku je Krajská organizácia cestovného ruchu Nitriansky kraj. Tá podporuje a propaguje rozvoj tejto cesty na území celého Slovenska. Bližšie informácie o jednotlivých trasách nájdete na webstránkach www.cyrilmethodius.eu, www.krizomkrajom.sk, www.kulturnecesty.sk.

Prirodzeným centrom slovenskej vetvy Cyrilo-metodskej cesty je historická Nitra. Vznikol tu najstarší kláštor na Slovensku, prvý kresťanský kostol i najstaršie písané listiny u nás, bola tu založená aj tradícia vinohradníctva. Nitriansky kraj je veľmi bohatý na pamiatky spojené s veľkomoravskou tradíciou, či už ide o opevnené slovanské hradiská ako Bojná -Valy, archeologické nálezy z Čiernych Kľačian, kultúrno-spoločenské cyrilo-metodské povedomie v Močenku alebo starobylé kostolíky v Kostoľanoch pod Tríbečom a v Nitrianskej Blatnici. Z Nitry vás cesta zavedie aj na kláštor sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku alebo k najstaršiemu kostolu zasvätenému sv. Cyrilovi a Metodovi v obci Selce.

Kultúrne cesty križujú celé Slovensko

Spoznajte Bratislavu a okolie cez zaujímavé historické cesty

Bratislavský kraj môžete preskúmať aj prostredníctvom Cesty železnej opony. Na Slovensku má dĺžku približne 75 kilometrov. Celkovo pritom dosahuje úctyhodných 12 500 kilometrov, tiahne sa cez 24 európskych krajín od Barentsovho mora až k Bosporu a je zaradená do medzinárodnej siete cyklotrás ako Eurovelo 13. Pripomína obdobie, kedy Európu na približne 40 rokov delila Železná opona. Pozdĺž tohto prísne stráženého pohraničného pásma vznikol tzv. Zelený pás, územie cenných biotopov, ktoré sa podarilo zachovať aj vďaka desaťročiam vynútenej izolácie.

Ak sa rozhodnete vydať po tejto ceste na bicykli, pozývame vás spoznávať kultúrne a prírodné zaujímavosti pozdĺž oboch brehov rieky Morava na slovensko-rakúskom pohraničí. Vďaka otvoreným hraničným priechodom a kompe medzi Slovenskom a Rakúskom môžete pohodlne prechádzať z jednej strany na druhú. Na tejto trase by ste určite nemali vynechať viaceré zaujímavé miesta. Vedeli ste, že na sútoku dvoch najväčších moravských riek - Moravy a Dyje leží najjužnejší bod Moravy, ale tiež bod, kde sa stretáva hranica Slovenska, Česka a Rakúska? Nachádza sa tu aj jeden z najrozsiahlejších lužných lesov v Európe.

Cyklomost Slobody zase prepája bratislavskú mestskú časť Devínska Nová Ves a rakúsky zámok Schloss Hof. Most ponad rieku Morava je symbolicky umiestnený na rovnakom mieste, ako historický most z doby Márie Terézie, po ktorom zostali zachované zvyšky pilierov. Za návštevu určite stojí aj obec Veľké Leváre preslávená Habánskym dvorom. Najväčšiu zachovalú lokalitu pôvodného obydlia habánov v Európe tvorí komplex 22 ľudových stavieb zo 17. až 19. storočia. Habáni boli veľmi zruční remeselníci, ktorí po sebe zanechali architektonicky a historicky pozoruhodné stavby. Svetoznámou paleontologickou lokalitou je zase Sandberg. Našli sa tu zvyšky vyše 250 druhov morských a suchozemských živočíchov ešte z dôb, keď sa tu rozprestieralo praveké more Tethys.

Milovníkov histórie určite poteší Cesta šľachtických rodov. Prostredníctvom nej sa môžete vydať po stopách rodu Pálffyovcov. Jeho predstavitelia sa dlhé roky podieľali na budovaní mnohých pamiatok vtláčajúcich nezameniteľnú pečať mestám aj obciam v Bratislave a jej okolí. Pôsobivé vidiecke sídla, kaštiele, reprezentatívne mestské paláce či sakrálne pamiatky predstavujú aj dnes významné historické a kultúrne skvosty hodné spoznávania.

Navštíviť môžete napríklad Hrad Devín, ktorý rodina Pálffyovcov v minulosti vlastnila. Priamo v hlavnom meste ako aj v celom regióne sú i ďalšie zámky a paláce nesúce jej meno. Cestu môžete ukončiť v Katedrále sv. Martina, ktorá tiež nesie stopy tohto významného rodu. Súčasťou jej interiéru je štvorica náhrobkov, jedným z nich je aj náhrobok Mikuláša Pálffyho pochádzajúci z roku 1601. V krypte pod Dómom sa nachádza i rodová hrobka Pálffyovcov. V priebehu viac ako dvesto rokov do nej bolo uložených najmenej dvadsať príslušníkov rodu. Viac informácií sa dozviete na - Bratislava – Po stopách rodu Pálffy.

Svätojakubská cesta na Slovensku

V posledných rokoch zažívajú veľký nárast popularity púte a pútnické cesty. Už dávno nie sú len záležitosťou veriacich – čoraz viac ľudí, bez ohľadu na vierovyznanie, sa vydáva na púť za tichom, pokojom, dobrodružstvom a objavovaním samých seba. Jednou zo svetovo najznámejších trás je Svätojakubská cesta (Camino de Santiago), ktorej cieľ sa nachádza v španielskom Santiagu de Compostela. Málokto pritom vie, že táto cesta vedie aj cez Slovensko, a je teda možné ju začať aj „doma“.

Púť nie je iba o náboženstve. Zahŕňa v sebe aj fyzickú výzvu, duševné očistenie, kultúrne zážitky, históriu, krásu prírody, miestnu gastronómiu a množstvo ľudských stretnutí. Pre mnohých je to spôsob, ako spomaliť, načúvať vlastnému telu a myšlienkam a znova sa spojiť so svetom bez hluku civilizácie.

Slováci často vnímajú Camino ako niečo výhradne „španielske“ a vzdialené. No v skutočnosti sa odjakživa chodilo do Compostely z „domu“. Stredovekí pútnici vyrážali zo svojich príbytkov a cesta ich viedla cez známe aj neznáme krajiny. Prečo teda nezačať dnes rovnako? Prečo putovať do sveta, keď môžete najprv poriadne spoznať svoju vlastnú krajinu?

Svätojakubská cesta na Slovensku ponúka jedinečnú príležitosť prejsť naprieč krajinou pešo. Na približne 600 kilometroch, ktoré zvládnete za 30 až 40 dní, sa stretávajú príroda, história, kultúra aj pohostinnosť ľudí. Trasa je dobre značená, dostupná cez aplikácie ako Mapy.cz a podrobne spracovaná na stránke www.caminodesantiago.sk, kde nájdete informácie o etapách, prevýšeniach, ubytovaní, stravovaní aj zaujímavostiach po ceste.

K dispozícii sú aj knižný sprievodcovia či pútnické doplnky, ako mušľa alebo credencial – pútnický pas, do ktorého môžete zbierať pečiatky z miest, ktorými prejdete. A ak vás od cesty do Španielska odrádza jazyková bariéra či obavy z cudzieho prostredia, slovenské Camino je ideálnym riešením. Ste doma, viete sa dorozumieť, viete, kde ste – a predsa sa ocitnete na ceste, ktorá vás môže zmeniť.

Objavte gotiku na Gemeri

Región Gemer – Malohont ukrýva viaceré skvosty historického, kultúrneho aj prírodného charakteru. K tým najpozoruhodnejším určite patria gotické kostolíky roztrúsené po viacerých dedinkách regiónu. Dvanásť z nich sa hrdí vzácnou značkou unikátnych pamiatok s celoeurópskym významom - Európske kultúrne dedičstvo (European Heritage Label). Táto značka je na základe prísneho hodnotenia udelená lokalitám alebo objektom, ktoré reprezentujú európsku históriu a odrážajú spoločné európske hodnoty a ich vplyv na rozvoj kultúry a spoločnosti. Na Slovensku ide momentálne o jediný súbor pamiatok s touto prestížnou značkou.

Európska komisia do zoznamu zaradila súbory stredovekých nástenných malieb v dvanástich kostoloch na Gemeri a v Malohonte. Ide o evanjelické chrámy a. v. v Rimavskom Brezove, Rimavskej Bani, Kraskove, Kyjaticiach, Kameňanoch, Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, katolícke kostoly v Chyžnom, Rákoši a Šiveticiach či kostol reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci. Spoločne tvoria tzv. Gotickú cestu. Vďaka podpore Košice Región a Banskobystrický kraj Turizmus sú pre návštevníkov opätovne sprístupené aj počas aktuálnej letnej sezóny. Otváracie hodiny jednotlivých okruhov Gotickej cesty sú zverejnené na oficiálnom webe www.gotickacesta.sk/leto-2025.

Na tabuľkách pri vchode do kostolov nájdete tri QR kódy s odkazmi na článok o kostole, audiosprievodcu a virtuálnu prehliadku exteriéru a interiéru. Všetky informácie sú dostupné v slovenčine, maďarčine a angličtine. Priaznivci histórie sa môžu tešiť aj na podujatie Gotická cesta – Zabudnuté dedičstvo 2025 organizované združením Gotická cesta. Tento rok prinesie možnosť navštíviť súbor šiestich rôznorodých stredovekých kostolov nachádzajúcich sa v regióne Gemera – v slovenskej časti, ako aj na dnešnom území Maďarska. Turisti si prezrú tri kostolíky v slovenskej časti Gemera a tri v časti regiónu, ktorý dnes patrí našim južným susedom. Takto symbolicky podujatie znovu prepojí Gemer v jeho pôvodnej veľkosti. Viac informácií sa dozviete na www.gotickacesta.sk/ponad-hranice.

Pamiatky kultúrnej cesty Transromanica na Slovensku

Slovensko je často opisované ako krajina hradov, na svojom území však ukrýva aj menej známe, no mimoriadne cenné románske pamiatky, ktoré sú súčasťou medzinárodnej kultúrnej cesty Rady Európy Transromanica. Táto trasa prepája krajiny Európy cez architektonické dedičstvo raného stredoveku, kedy sa formovalo jedinečné románske umenie a architektúra. Na Slovensku ju reprezentujú najmä sakrálne stavby, ktoré spájajú duchovný rozmer s remeselným majstrovstvom a dávkou tajomna.

Transromanica na Slovensku neponúka iba architektúru. Je to aj cesta za pokojom, tichom a autentickým zážitkom z krajiny. Románske pamiatky sa často nachádzajú v malebných dedinkách a prírodných zákutiach, ktoré sú ideálne pre pomalé objavovanie a zamyslenie sa nad históriou i sebou samým. Pre milovníkov histórie, architektúry či duchovnej turistiky je Transromanica na Slovensku výnimočnou príležitosťou spoznať bohatstvo románskeho umenia a architektúry v podobe, ktorá si zachovala svoju pôvodnú dôstojnosť a čaro. Tieto pamiatky neoslnia honosnosťou, ale práve svojou jednoduchosťou, ktorá odhaľuje trvalú krásu skrytú v kameni.

Kultúrna cesta Rady Európy Transromanica spája výnimočné románske architektonické pamiatky deviatich európskych krajín. Na Slovensku sú jej súčasťou tri unikátne sakrálne stavby, ktoré predstavujú skvosty románskej architektúry a zároveň ponúkajú jedinečný pohľad na duchovný a umelecký svet stredoveku.

Prvou z nich je Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule, majestátna stavba nachádzajúca sa v areáli historickej cirkevnej obce Spišské Podhradie v blízkosti Spišského hradu. Táto katedrála, postavená v 13. storočí, pôvodne románska, neskôr goticky upravená, je srdcom duchovného života Spiša. Vyniká románskymi architektonickými prvkami, ako sú portály, stĺpové hlavice či fragmenty výzdoby, ktoré prežili stáročia a dodnes rozprávajú príbeh viery a umenia. S neďalekým Spišským hradom a kostolom v Žehre tvorí unikátny komplex zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Katedrála ponúka nielen duchovnú atmosféru, ale aj pohľad na vývoj románskej a gotickej architektúry.

Ďalšou zastávkou na Transromanice je kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bíni, ktorý patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku. Jeho základy siahajú až do 12. storočia, keď bola Bíňa významným benediktínskym centrom. Kostol si dodnes zachoval svoj románsky charakter, s typickými hrubými múrmi, úzkymi oknami a rotundovou apsidou. Návštevníkov uchváti svojou jednoduchou, no silne pôsobiacou architektúrou a duchovnou atmosférou.

Trojicu pamiatok uzatvára kostol Nanebovzatia Panny Márie v Diakovciach, ktorý patrí k typickým predstaviteľom tzv. románskej tehlovej architektúry, nachádzajúcej sa najmä v južnej a juhovýchodnej oblasti Slovenska. Pochádza zo začiatku 13. storočia a dodnes si uchováva niektoré originálne stavebné prvky, napríklad kamenný portál či valenú klenbu v lodi. Je svedectvom dávnej duchovnej histórie regiónu, ktorá bola úzko prepojená s Uhorským kráľovstvom a cirkevnými inštitúciami.

Čo tieto pamiatky ponúkajú dnešnému návštevníkovi? Predovšetkým autentickosť, ticho a krásu jednoduchosti, ktoré sa ťažko hľadajú v modernej architektúre. Sú výnimočné tým, že sa zachovali na svojich pôvodných miestach, obklopené malebnou krajinou a ďalšími historickými vrstvami. Vďaka tomu nejde len o pohľad do minulosti, ale o skutočný zážitok prítomnosti v priestore, ktorý žije už viac ako 800 rokov.

Coburgovská história na Horehroní a Gemeri opäť ožíva

Vedeli ste, že Pohorelský železiarsky komplex patril medzi štyroch najvýznamnejších producentov železa v Rákusko-Uhorsku? Železiarska história Horehronia je spojená s rodom Koháryovcov a neskôr Coburgovcov, ktorých výrobné podniky priniesli územiu veľký výrobný, stavebný a urbanizačný rozmach. Pohorelský (Coburgovský) železiarsky komplex pozostával zo siedmych hámorníckych osád pozdĺž horného toku rieky Hron. Výroba v ňom zanikla ešte na začiatku 20. storočia. Dnes dostáva tento komplex šancu opäť povstať z popola prostredníctvom prepojenia lokalít v rámci kultúrnej trasy.

Projekt Coburgovská železná cesta je kultúrnou trasou v cestovnom ruchu, ktorá prepája vzácne industriálne lokality na Horehroní s významnými sídlami šľachty rodu Coburgovcov na Slovensku. Vráťte sa s nami v čase a prejdite kedysi známe, no dnes už takmer zabudnuté architektonické objekty Pohorelského železiarskeho komplexu. Objavte s nami krásny historický Coburgovský park a budovu správy majetku Coburgovcov v Pohorelskej Maši, ruinu Ferdinandovej huty v Novej Maši, evanjelický kostol vo Vaľkovni, horný (ružový) hámor v Zlatne, lovecký zámoček na Prednej Hore s vynovenou expozíciou či fascinujúci Coburgovský kaštieľ v Jelšave.

Okrem historických faktov sa môžete tešiť aj na niekoľko miestnych kuriozít spätých so životom bulharského cára Ferdinanda Coburga, veľa sa dozviete aj o architektúre týchto miest. Vydajte sa na železnú cestu a objavte zabudnutú históriu železného Horehronia a Gemera. Registrácia na komentované sprevádzanie je nutná minimálne 24 hodín vopred na www.horehronie.sk. Možnosť individuálneho sprevádzania je možná cez občianske združenie Coburgovci na Slovensku (coburgovci@gmail.com).

Železné cesty Slovenska

Slovenská železná cesta je kultúrna trasa, ktorá prepája lokality späté s ťažbou železnej rudy, výrobou a spracovaním železa a ďalších kovov. Táto trasa zahŕňa rôzne priemyselné pamiatky, ako sú opustené banské štôlne, vysoké pece, tunely a rozsiahle areály bývalých baní a hút. Cieľom je pripomenúť a zachovať historický význam železiarskeho priemyslu na Slovensku a poukázať na jeho vplyv na rozvoj spoločnosti.

Železná cesta I. je okruh, ktorý spája Košice, Moldavu nad Bodvou, Jasov, Medzev, Štós, Smolník, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce, Gelnicu, Jaklovce, Ružín a opätovne Košice. V Košiciach odporúčame návštevu Slovenského technického múzea či Expozície umeleckého kovolejárstva v Urbanovej veži. V Medzeve zase funkčný, jednokladivový, dvojohniskový hámor. V Smolníku je súčasťou cesty náučný geoturistický chodník Rotenber a v Gelnici zase Štôlňa Jozef a Banský skanzen.

Železná cesta II. vás prevedie z Drnavy cez Krásnohorské Podhradie, Rožňavu, Betliar, Nižnú Slanú, Vlachovo až do Dobšinej. V Krásnohorskom Podhradí je tipom na návštevu unikátna secesná pamiatka Mauzóleum Andrássyovcov, v Rožňave Banícke múzeum spolu so zážitkovým centrom Sentimel a v Betliari známy kaštieľ s priľahlým anglickým parkom. V Nižnej Slanej a Vlachove by ste nemali vynechať miestne huty a v Dobšinej náučný chodník Po stopách baníctva v Dobšinej.

Spišské banícke a hutnícke pamiatky zase prezentuje Železná cesta III. Vedie od Mníška nad Hnilcom cez Švedlár, Nálepkovo, Hnilčík (Roztoky, Grétla, Bindt), Novoveskú Hutu, Spišskú Novú Ves, Markušovce, Rudňany, Poráč, Krompachy, Kluknavu, Jaklovce a Opátku do Košíc. V Spišskej Novej Vsi na vás čaká expozícia Slovenského technického múzea venovaná histórii baníctva na Spiši, v Markušovciach kaštieľ a letohrádok a v Poráči zase unikátna turistická atrakcia - banský drezinový ovál.

Vínne cesty

Malokarpatská vínna cesta

Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov – víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi ležia tri menšie mestá – Svätý Jur, Pezinok a Modra, ktoré sa pýšia starou tradíciou slobodných kráľovských miest. Tento titul získali v 17. storočí, a to najmä vďaka svojej produkcii kvalitného vína.

Bratislava sa síce v minulom storočí zmenila z pokojného (ešte takmer vinohradníckeho) mesta na pulzujúce veľkomesto, v ktorom na mieste vinohradov stoja sídliská a vilové štvrte. Jeho renovované centrum je však plné útulných kaviarní a reštaurácií a pre záujemcov o vinohradníctvo ponúka návštevu Vinohradníckeho múzea aj rady vinoték s vínami z malokarpatskej oblasti i celého sveta. Kto však chce spoznať Malokarpatskú vínnu cestu v jej pravej podstate, musí ísť na vidiek.

Prvé pivnice naozajstných producentov vína sú v predmestských štvrtiach – kedysi samostatných obciach Rači a Vajnoroch. Asi päť minút jazdy z Rače je aj prvé z troch vinohradníckych miest – Svätý Jur. Jeho centrum, ktoré sa zachovalo takmer neporušené, dáva poznať, ako vyzeralo v minulosti pravé vinohradnícke mesto. Je naozajstným múzeom v prírode a jeho pekná poloha i výhľad do Podunajskej nížiny umocňujú chuť svätojurského vína. Najznámejšie pivnice sú pod kaštieľmi, ktoré sú dominantou hlavnej ulice.

Za centrum malokarpatského regiónu sa tradične považuje Pezinok. Po prehliadke historického jadra možno navštíviť viacero pivníc a vinoték, vynechať by ste určite nemali ani unikátne Malokarpatské múzeum v Pezinku. V súčasnosti ponúka dve stále zážitkové expozície – Príbeh vína a Dejiny vinohradníctva a vinárstva pod Malými Karpatami. V nich predstavuje najväčšiu zbierku historických vinohradníckych lisov v Európe a pútavou formou sprostredkováva zaujímavé informácie o vinohradníctve a vinárstve v tamojšom regióne. Ďalšou zastávkou by mohol byť Šimák Zámok Pezinok. Priamo pod zámkom sa nachádza Zámocké vinárstvo, ktoré ukrýva 800 ročné pivnice s apoštolskými sudami ale aj barikovú pivnicu so stovkami sudov. Hneď vedľa Pezinka je obec Slovenský Grob, ktorá má síce málo vinohradov, ale veľký odbyt vína, ktoré sa vypije k pečeným husiam. Cez obec Vinosady sa z Pezinka dostanete do Modry, centra výroby svetoznámej majoliky.

Pezinok aj Modra sú mestá, ktoré okrem vína žijú kultúrou, oba fenomény sa spájajú aj na jeseň na početne najväčších podujatiach – vinobraniach. Tieto oberačkové slávnosti sa konajú v Modre raz za dva roky a v Pezinku každý rok, raz ako Malokarpatské vinobranie na striedačku s Modrou a raz ako Pezinské vinobranie. Najväčšie pivnice na Malokarpatskej vínnej ceste sú pravdepodobne na hrade Červený Kameň, tam sa však v stredoveku skladovala meď. Najväčšiu vínnu pivnicu, zvanú Fuggerovská - podľa jedných z najznámejších bývalých majiteľov červenokamenského panstva – nájdete v obci Častá. Po ochutnávke legendárneho Orešianskeho červeného, ktorého základom je Modrý portugal, a návšteve vinotéky na Smolenickom zámku, môžete cez obec Suchá nad Parnou prísť do Trnavy.

Malokarpatská vínna cesta ponúka podujatia pre milovníkov vína po celý rok, ich zoznam je každoročne publikovaný v špecializovanom kalendári (www.mvc.sk/podujatia). Koncom zimy a na jar sa víno vychutnáva na miestnych prehliadkach vína, ktoré vyvrcholia Vínnymi trhmi v Pezinku, leto napĺňajú riadené ochutnávky v atraktívnych lokalitách a príťažlivým sprievodným programom, ktorý poučí i zabaví, a vinársky rok pre turistov vrcholí na jeseň vinobraním, požehnaním vína a najmä Dňom otvorených pivníc, ktorý láka tisíce priaznivcov zo Slovenska i zahraničia. Na rozdiel od vinobrania i iných podujatí sa usporadúva v rámci celej Malokarpatskej vínnej cesty od Bratislavy po Trnavu a návštevníci vyzbrojení vínnym pasom, ochutnávacím pohárikom a ďalším príslušenstvom putujú po regióne za svetlami otvorených pivníc.

Tekovská vínna cesta

Región Tekov je ešte stále málo známa oblasť, ktorá ponúka možnosť objavovať a spoznávať miesta s veľmi pútavou vinohradníckou históriou. Jednou z jedinečných už po stáročia prítomných čŕt tohto regiónu je odvetvie pestovania viniča a výroba vína. Je daná špecifickosťou celej oblasti, a to hlavne pôdou, či už tufového sopečného podložia Štiavnických vrchov a Ipeľskej pahorkatiny, alebo vápencového podložia, ktoré tu zanechali vyvierajúce termálne pramene.

Najznámejšou jedinečnosťou v oblasti pestovania viniča hroznorodého je úspech Michala Zabadala pri jeho registrácií novej odrody do štátnej odrodovej knihy v sedemdesiatych rokoch. Jeho práca s kolektívom pracovníkov Štátneho majetku v Želiezovciach a v jeho okolitých prevádzkach, dokázali vyselektovať skvelú odrodu, ktorú si dala doviesť z vtedajšieho Sedmohradska, dnes Rumunska, rodina Esterházy v medzivojnovom období. Michal Zabadal okamžite odhalil potenciál, ktorý tu zanechala grófka Ernestína Coudenhove Breunner. Áno, bola to odroda Feteasca Regala, ktorej v regióne veľmi vyhovovalo pieskovcové podložie tunajších pahorkov.

Návštevníci Tekova môžu každoročne využiť aj unikátnu službu, tzv. vínobus. Zabezpečuje odvoz účastníkov na obľúbené podujatia, ako sú Deň otvorených dverí v Topoľčiankach, Otvorené vrábeľské pivnice či Svätojánska nočná vínna cesta v Kolíňanoch. Vďaka koordinovanej doprave sa návštevníci môžu naplno venovať degustácii a objavovaniu vinárskej kultúry bez starostí. Okrem vínobusov na podujatie sú v ponuke aj tematické vínobusy priamo do jednotlivých vinárstiev, v ktorých majú hostia možnosť spoznať ich príbeh, nahliadnuť do výroby, navštíviť pivnice, stretnúť sa so zamestnancami a vychutnať si riadenú degustáciu.

Nitriansky kraj je významnou vinohradníckou oblasťou, jeho vínne cesty vás zavedú do starobylých pivníc, moderných vinárstiev i na vinobrania, ktoré okrem ochutnávky vína ponúkajú aj kultúrne a gastronomické zážitky. Medzi najvýznamnejšie vinárske podujatia regiónu patria napríklad Vínna cesta Vráble – Vrábeľské otvorené pivnice, Vínna ulička v Leviciach, Strekovské otvorené pivnice, Komárňanský jazz piknik, Pukanské remeselnícke trhy, Medzinárodný festival rizlingu vlašského vo Svätom Petri či Gustus Juvenilis v nitrianskej Synagóge.

Hontianska vínna cesta

Stredoslovenský vinohradnícky región je s jeho očarujúcou prírodou a bohatou vinárskou históriou klenotom Slovenska. V jeho srdci sa rozprestiera Hont, oblasť s ideálnymi podmienkami na pestovanie viniča. Svedčia o tom stáročia tradície a charakteristická škála odrôd. Aj keď prvý oficiálny ročník podujatia Hontianska vínna cesta sa konal až v roku 2021, myšlienka prepojenia vinárstiev a sprístupnenia ich produkcie širokej verejnosti má v regióne hlbšie korene. Je pravdepodobné, že už pred týmto dátumom existovali na území Hontu podobné iniciatívy, ktoré neformálne spájali vinárov a milovníkov vína. Hontianska vínna cesta tak nadväzuje na tieto staré tradície a posúva ich na novú úroveň organizovanosti a propagácie.

Táto putovná akcia je jedinečnou príležitosťou, ako sa ponoriť do sveta hontianskeho vinohradníctva. Prepája vinárov z celého Hontu, od Krupiny cez malebné Sebechleby, kúpele Dudince až po obec Horné Túrovce, a predstavuje tak ucelený obraz o aktuálnom stave a potenciáli tunajšieho vinárstva. Návštevníci majú možnosť putovať medzi otvorenými pivnicami, ochutnávať lokálne vína a priamo sa zhovárať s vinármi o ich vášni a remesle.

Hontiansku vínnu cestu robí výnimočnou najmä autentický zážitok. Podujatie ponúka neopakovateľnú príležitosť zažiť atmosféru viníc a tradičných vinárskych pivníc, ktoré sú často ukryté v malebných zákutiach regiónu. Okrem známych odrôd, ktoré sa pestujú na Honte, ako napríklad Chardonnay, Pesecká leánka, Tramín červený či Frankovka modrá, môžu návštevníci objaviť aj špecifické regionálne vína, ktoré odrážajú jedinečný terroir, ako napríklad Samorodák alebo Konkordia. Účasťou na Hontianskej vínnej ceste zároveň priamo podporujete lokálnych vinárov a prispievate k udržaniu a rozvoju vinohradníckej tradície v regióne. Viac informácií sa dozviete na stránke www.hvc.sk

Veľkokrtíšska vínna cesta

V regióne Novohrad sa nachádza združenie Veľkokrtíšska vínna cesta. Pozostáva z deviatich vinárstiev, od malých rodinných až po známe značky, ktoré stoja za úspechom južnoslovenského vína. Ich cieľom je rozvoj slovenského vinárskeho mikroregiónu, najmä jeho tradičných hospodárskych odvetví, kultúry a ich využitia pre rozvoj cestovného ruchu. Veľkokrtíšska vínna cesta vytvára priestor na spoznanie vín vyrobených v okolí Veľkého Krtíša, Plachtiniec, Kosihoviec, Želoviec, Opatovskej Novej Vsi, Záhoriec či obce Vinica.

Jeho členovia veria, že prostredníctvom vína, ktoré sa v tejto oblasti vyrába historicky už niekoľko storočí, spoznajú návštevníci tohto regiónu aj ľudí, ktorí za výrobou vína stoja a budú sa za vínami z tohto regiónu radi vracať. Každoročne mikroregión vinárov organizuje viacero zaujímavých podujatí pre milovníkov vína – Ochutnávku nových vín, Koštovka vín v otvorených pivniciach či tradičné Vinobranie. V regióne Novohrad pôsobí aj viacero držiteľov značky Regionálny produkt Novohrad.

Vinohradnícka oblasť Tokaj

Vinohradnícka oblasť Tokaj je chýrnym miestom zrodu kráľovského nápoja, napriek tomu však v sebe stále skrýva aj veľa nepoznaného. Ide o lokalitu vo vzdialenosti približne 50 kilometrov od Košíc, geograficky ohraničenú povodím rieky Bodrog na juhu a Zemplínskymi vrchmi na severe. Tokajská oblasť s rozlohou 907 hektárov je najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku. Rozprestiera sa v katastroch obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Na úrodných honoch možno vysadiť len registrované tokajské odrody – Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta.

Unikátnu vinársku oblasť malebných slovenských dediniek s bohatou históriou dotvárajú historické tufové pivnice, kde víno v sudoch získava tie správne chute. Paradoxne môžeme byť za tento zážitok vďační vpádu Turkov, pretože práve ten bol podnetom na budovanie a hĺbenie pivníc do vulkanického tufu. Pivnice teda kedysi slúžili ako úkryt pred lúpežnými vojskami. Skladovanie a dozrievanie vína v pivniciach je odvtedy overené časom. Výnimočného ducha tomuto miestu vdychujú svojou svedomitou prácou aj pestovatelia, výrobcovia vín a miestni obyvatelia. Rozprávkové prechádzky po vinohradoch a okolitej prírode, tradičné domáce jedlo a príjemné vidiecke ubytovanie očarí každého, kto navštívi tento jedinečný kút Slovenska.