Vodné dielo Gabčíkovo – miesto na Žitnom ostrove, kde voda píše históriu

Vodné dielo Gabčíkovo je impozantný komplex na rieke Dunaj, ktorý spája techniku, energiu a prírodu. Tento unikátny projekt vznikol na začiatku 90. rokov a slúži nielen na výrobu elektrickej energie, ale aj na reguláciu toku Dunaja, ochranu pred povodňami a zlepšenie splavnosti rieky.

Pre návštevníkov je Gabčíkovo fascinujúcou kombináciou technického majstrovstva a prírodného prostredia. Umelé kanály, priehrady a vodné elektrárne vytvárajú scenériu ideálnu na turistiku, cykloturistiku či vodné športy. Miestne ramená Dunaja a jazerá lákajú rybárov i milovníkov prírody, ktorí chcú pozorovať bohatú faunu a flóru regiónu. Gabčíkovo je miestom, kde voda formuje krajinu a život ľudí, spája históriu s modernou technikou a ponúka zážitky pre každého – od technických nadšencov po rekreačných cestovateľov.

Foto: OOCR Žitný Ostrov - Csallóköz

Areál vodného diela je voľne prístupný zvonku, takže si môžete prezrieť priehradu, kanály a okolie bez vstupného alebo prehliadky. V blízkosti sa nachádza Infocentrum, ktoré funguje ako moderné vzdelávacie a prezentačné centrum. Dozviete sa tu viac o fungovaní vodného diela, výrobe elektrickej energie z vody, ochrane životného prostredia a histórii celej sústavy.

Chceli by ste spoznať fungovanie vodnej elektrárne naozaj zblízka? Práve pre vás sú určené bezplatné komentované exkurzie priamo v areáli vodného diela. Skúsení sprievodcovia vám vysvetlia fungovanie priehrad, plavebného kanála i vodných elektrární. Návštevníci tak získajú jedinečný pohľad na technické detaily a význam Gabčíkova pre región Žitný ostrov aj celé Slovensko.

V Gabčíkove na vás čakajú interaktívne expozície s holografickou projekciou, 3D virtuálne prehliadky a dotykové obrazovky. Veľkých i malých potešia simulácie, napríklad simulátor operátora plavebných komôr alebo digitálne hry, ktoré predstavujú princípy hospodárenia s vodou a výroby energie. Tešiť sa môžete na audiovizuálne prezentácie a tematické filmy o histórii, technológii a environmentálnych aspektoch prevádzky. Nezabudnuteľným zážitkom sú panoramatické vyhliadky – napríklad z vyhliadky na plavebné komory alebo z terasy Infocentra.

Viac informácií o OOCR Žitný ostrov sa môžete dozvedieť na kdeco.sk.

Technické krásy Záhoria a Kopaníc

Vedeli ste, že v najzápadnejšom kúte Slovenska sa ukrýva poklad, ktorý nikde inde v našej krajine nenájdete? Veterný mlyn v Holíči nie je iba obyčajnou stavbou – je to jediný zachovaný mlyn svojho druhu na Slovensku. Tento dvojposchodový stroj so štyrmi ramenami bol technickým zázrakom – celá jeho konštrukcia sa otáčala na mohutnom dubovom stĺpe podľa toho, odkiaľ práve fúkal vietor. Osudným sa mu pravdepodobne stal oheň, po ktorom sa zachovali už len spomienky v archívoch. To, čo dnes obdivujeme nad holíčskou sýpkou, je impozantný murovaný mlyn „holandského typu“, postavený v 80. rokoch 19. storočia.

Na Záhorí objavíte aj ďalšie jedinečné mlyny. V senickej mestskej časti Čáčov stojí nenápadná stavba s fascinujúcim interiérom. Škodáčkov mlyn je jedinou zachovanou technickou pamiatkou v Senici a živým svedectvom doby, kedy remeslo malo „zlaté dno“. Prepojenie všetkých troch podlaží umožňuje návštevníkom vidieť fascinujúcu cestu zrna, od momentu, kedy do mlyna vstúpi, až po jeho premenu na jemnú, voňavú múku. Dnes Škodáčkov mlyn dýcha kultúrou. Okrem technológií tu môžete obdivovať dve stále expozície - Mlyny a mlynárske remeslo na území dnešnej Senice a História Čáčova. Mlyn môžete navštíviť na požiadanie od apríla do októbra.

Foto: Tomáš Mrawec Bilka

Len na skok od Senice odporúčame zavítať na Habánsky dvor, ktorého najvzácnejším klenotom je zrekonštruovaný vodný mlyn. Tento technický poklad nie je len budovou – je to tichý svedok šikovnosti, viery a nezlomnosti komunity, ktorá pred stovkami rokov našla na Slovensku svoj domov. Mlyn prežil stáročia, vojny i viaceré prestavby, no v polovici 20. storočia jeho kolesá utíchli. Zlom prišiel v rokoch 2019 až 2020, kedy sa vďaka projektu „Po stopách habánov“ dočkal komplexnej rekonštrukcie. Dnes opäť žiari v celej svojej kráse a hrdo reprezentuje najstarší habánsky dvor na území Slovenska. Slúži ako fascinujúce Habánske múzeum, obdivovať tu môžete dokonalé repliky slávnej habánskej keramiky, modely tradičných stavieb, dobové kostýmy i detailnú maketu habánskeho dvora z konca 19. storočia.

Keď sa povie Skalica, väčšine z nás napadnú historické kostoly, malebné uličky a vôňa trdelníka. Toto kráľovské mesto však ukrýva aj technický klenot svetovej úrovne. Mlyn bratov Pilárikovcov je miestom, kde sa čas zastavil v období najväčšej slávy mlynárskeho remesla. Nebola to len budova, bolo to pulzujúce srdce hospodárstva. Mlela sa tu pšenica, raž, jačmeň, ale i detská krupica či krúpy. Pýtate sa prečo mlyn navštíviť dnes? Na rozdiel od mnohých iných technických pamiatok sa zachoval v neuveriteľne dobrom stave. Pre turistov je to doslova „stroj času“. Nájdete tu kompletné technické zariadenie, ktoré vyzerá, akoby mlynár len pred chvíľou odišiel na obed. Atmosféru dopĺňa zbierka historického poľnohospodárskeho náradia i nádherné dobové automobily, ktoré dotvárajú ducha prvej polovice 20. storočia.

Fascinuje vás vesmír a jeho tajomstvá? Tak potom určite zavítajte do malebného Sobotišťa na Záhorí. Uprostred kopaníc nájdete nenápadnú budovu s bielou kopulou, ktorá už pol storočia otvára brány do nekonečného vesmíru. Hvezdáreň Sobotište nie je len vedeckým pracoviskom - je to pamätník nadšenia, dobrovoľníctva a lásky k oblohe. Jeho dominantou je tradičná otočná kopula, v ktorej sa ukrýva historicky prvý sobotištský ďalekohľad MDN 120. Dnes je hvezdáreň vybavená modernou technikou na pozorovanie Mesiaca, planét aj vzdialených meteorických rojov. Má pritom niekoľko prvenstiev a pýši sa viacerými zaujímavosťami. Od svojho vzniku až po dnes nemá jediného plateného zamestnanca. Ako jediná amatérska hvezdáreň na Slovensku zároveň prevádzkuje meteostanicu, ktorá v reálnom čase posiela dáta priamo na internet.

Ďalšie zaujímavosti a tipy na výlety v regiónoch Záhorie a Kopanice objavíte na www.regionzahorie.sk a www.regionkopanice.sk.

Za mlynárskym remeslom v Trnavskom kraji zážitkov

Malý Dunaj bol kedysi posiaty vodnými mlynmi, ktoré mlynári neskôr prestavali na kolové. Jeden z posledných sa nachádza na brehu rieky neďaleko obce Tomášikovo v regióne Matúšova zem.

Mlyn, postavený v roku 1895, je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí medzi najautentickejšie zachované technické pamiatky svojho druhu na Slovensku. Výnimočný je nielen svojou architektúrou, ale aj tým, že sa zachoval v pôvodnom stave vrátane funkčného technologického zariadenia. Po nedávnej komplexnej rekonštrukcii opäť približuje každodennú realitu mlynárskeho remesla, ktoré bolo po stáročia neoddeliteľnou súčasťou života pri Malom Dunaji.

Súčasťou areálu je nové návštevnícke centrum, ktoré prostredníctvom expozície predstavuje históriu spracovania obilia, prácu mlynárov a význam vodných tokov pre rozvoj regiónu. Tomášikovský mlyn je prirodzeným cieľom výletov pre cyklistov i vodákov – tí, ktorí splavujú Malý Dunaj, majú jedinečnú možnosť obdivovať mlyn priamo z vodnej hladiny. Otvorenie vodáckej sezóny na Malom Dunaji známe pod názvom S Vesnou na vodu je naplánované na 1. mája 2026.

Putovanie za mlynárskym dedičstvom možno rozšíriť aj o návštevu ďalších technických pamiatok v Jelke či Dunajskom Klátove, vývoj mlynárstva na Malom Dunaji približuje i stála expozícia Vlastivedného múzea v Galante. Tipom na aktívne objavovanie regiónu je nenáročný cyklovýlet „Okolo Tomášikova“, ktorý vedie pokojnou krajinou Dolného Považia a spája prírodné scenérie s technickými a kultúrnymi pamiatkami. Trasa je vhodná aj pre rekreačných cyklistov a rodiny s deťmi a ponúka ideálnu kombináciu pohybu, histórie a oddychu v prírode.

Všetky potrebné informácie o regióne nájdete na krajzazitkov.sk.

Stopy technického dedičstva v Trenčianskom kraji

Technické pamiatky v Trenčianskom kraji pripomínajú, ako sa v minulosti pracovalo, vyrábalo a objavovalo. Baníctvo, doprava, remeslá aj veda tu zanechali miesta, ktoré dnes ponúkajú pohľad na zručnosť a vynaliezavosť predchádzajúcich generácií. Mnohé z nich sú prístupné verejnosti a prirodzene spájajú poznávanie s výletom do regiónu.

Históriu baníctva približuje Uhoľná expozícia v meste Handlová. Návštevník tu prechádza priestormi imitujúcimi podzemie a zoznamuje sa s vývojom ťažby uhlia od ručných spôsobov až po mechanizované dobývanie. Súčasťou expozície sú autentické stroje, technika i informácie o každodennom živote baníkov a bezpečnosti v bani.

Od baníctva sa technický príbeh regiónu prirodzene posúva k doprave. Trenčianska elektrická železnica spája Trenčiansku Teplú a Trenčianske Teplice a patrí medzi najstaršie elektrifikované trate na Slovensku. Počas sezóny tu premáva historická električka, súčasťou jej príbehu je historické depo s menším dopravným múzeom približujúcim vývoj železničnej techniky.

Technické dedičstvo je v kraji úzko prepojené aj s využívaním prírodných zdrojov. Králikov mlyn v Nemšovej dokumentuje viac ako 200-ročný vývoj mlynárskeho remesla. Zachované technológie ukazujú, ako sa obilie spracúvalo pomocou vodného pohonu a akú úlohu zohrával mlyn v miestnej komunite.

Foto: KOCR Trenčín región

Výraznou súčasťou regiónu je i tradičné sklárstvo. Spoločnosť RONA rozvíja v Lednických Rovniach vyše 130-ročnú tradíciu výroby skla a spája ručné majstrovstvo s technologickou presnosťou. Popri ručne fúkanom skle využíva aj moderné procesy simulujúce ručnú výrobu, ktoré zvyšujú kvalitu a odolnosť výrobkov.

Korene tohto výnimočného remesla približuje jedinečný sklársky skanzen Sklený sen v obci Valaská Belá. Turisti tu sledujú ručné tvarovanie a fúkanie skla tradičnými postupmi. Sklársky majster Peter Dolinaj predstavuje prácu so žeravou sklárskou hmotou a pripomína, že miestna výroba skla siaha až do 18. storočia.

Technické dedičstvo celej oblasti dopĺňa oblasť vedy. Hvezdáreň Partizánske, ktorá ponúka pozorovania oblohy a popularizačné programy, približuje astronómiu širokej verejnosti.

Technické pamiatky Trenčianskeho kraja ukazujú, že cestovanie nemusí byť len o prírode a historických centrách. Aj miesta spojené s prácou, výrobou a vedou dokážu rozprávať silné príbehy a ponúknuť zmysluplný dôvod na objavovanie regiónu.

Všetky dôležité informácie z Trenčína a okolia nájdete na www.trencinregion.sk.

Banskoštiavnická vodohospodárska sústava

Okolie Banskej Štiavnice je známe nielen nádhernou prírodou a množstvom historických pamiatok, ale aj jedinečnou vodohospodárskou sústavou pozostávajúcou z vodných nádrží - tajchov, vodných kanálov – jarkov a vodných štôlní. Pre potreby baníckeho priemyslu vznikala už od 16. storočia. Stále prehlbujúce sa šachty potrebovali energiu na čerpanie podzemnej vody i pohon banských zariadení a keďže elektrika ešte nebola, stroje poháňala zachytená voda zo sústavy.

Tá pozostávala z približne 70 tajchov a viac ako 170 kilometrov jarkov a vodných štôlní. V 18. storočí patrila medzi najvyspelejšie vodohospodárske systémy Európy. Aj vďaka nej sa Banská Štiavnica stala významným centrom inovácií a pokroku. V roku 1993 bolo mesto a technické pamiatky jej okolia zapísané na zoznam UNESCO.

Tento krok však neznamenal automatickú starostlivosť a ochranu. Najzraniteľnejšou časťou sústavy sú jarky – nenápadné, no kľúčové vodné tepny, ktoré privádzali vodu do tajchov. Mnohé boli desaťročia likvidované, zanedbávané a postupne zanikali. Ich systematickej obnove sa venuje Občianske združenie (OZ) Štiavnický tajch. Počas jeho brigád sa podarilo obnoviť a sprietočniť kilometre jarkov a vrátiť vodu do miest, kde netiekla celé desaťročia. Obnova má pritom nielen pamiatkový, ale aj environmentálny význam.

Popri práci v teréne sa združenie venuje i výskumu, mapovaniu a publikačnej činnosti. Vydáva odborné a popularizačné publikácie, mapuje zaniknuté tajchy, jarky a približuje verejnosti význam tohto technického dedičstva. Cieľom je ukázať, že tajchy nie sú len romantickými vodnými plochami, ale súčasťou výnimočného technického systému, ktorý fungoval stáročia a zachránil baníctvo v okolí Banskej Štiavnice.

Pre návštevníkov ponúka občianske združenie tematické sprevádzania, ktoré prepájajú históriu, techniku a zážitok z krajiny. Účastníci spoznávajú neznáme jarky, technické detaily aj príbehy ich vzniku. Technické pamiatky sa tak stávajú súčasťou autentického cestovateľského zážitku.

O činnosti OZ Štiavnický tajch sa viac dočítate na bstajchy.sk/oz.

Technické skvosty Novohradu - kde sa história mení na zážitok

Foto: Ľuboslav Lehocký

Hrady, hlboké lesy a očarujúce lazy – to sú regióny Novohrad a Podpoľanie. Zároveň v nich však objavíte aj lokality, v ktorých zanechali silné stopy technika a ľudská šikovnosť – od odvážnych mostov, cez železnice až po industriálne dominanty, ktoré dnes dostávajú nový život. Poďte s nami na prehliadku technických pamiatok, ktoré dokazujú, že i komín či starý most môžu rozprávať veľké príbehy.

V obci Utekáč sa nachádza unikát, ktorý nemá na Slovensku obdobu – lezecká stena vybudovaná na 42 metrovom komíne bývalej sklárne. Industriálna dominanta, ktorá kedysi slúžila sklárskej výrobe, dnes láka milovníkov adrenalínu. Projekt je krásnym príkladom toho, ako sa dá technické dedičstvo pretvoriť na moderný zážitok. Výstup na komín nie je len športový výkon – je to symbolický návrat k histórii sklárstva, ktoré formovalo celý región. Z výšky sa otvára pohľad na lesy Novohradu, akoby človek na chvíľu stál medzi minulosťou a súčasnosťou.

V meste Poltár v časti Zelené nájdete ďalšiu jedinečnú technickú pamiatku s romantickým názvom – Turecký most. Kamenný oblúkový most patrí medzi najcennejšie historické mostné stavby v regióne. Jeho robustná konštrukcia a precízne opracované kamene dokazujú vysokú úroveň staviteľského umenia svojej doby. Most slúžil stáročia ako dôležitá spojnica obchodných ciest. Dnes je tichým svedkom histórie a obľúbeným miestom pre fotografov a milovníkov technických pamiatok.

Malý technický zázrak uprostred prírody Podpoľania – aj takto by sa dal opísať vagónový most. Technická rarita v obci Vígľaš v časti Pstruša je postavená z vyradených železničných vozňov. Ide o praktické a zároveň kreatívne riešenie, ktoré spája technickú vynaliezavosť s recykláciou. Most je dôkazom, že technika nemusí byť len monumentálna, ale i hravá, nápaditá a funkčná.

V obci Vígľaš ožíva história aj na koľajniciach. Historický vláčik tu nie je iba atrakciou – je návratom do čias, kedy železnica udávala rytmus života celého regiónu. Zvuk kolies, vôňa dreva a romantika pomalej jazdy vytvárajú jedinečný zážitok pre malých i veľkých.

Tipy z regiónov Novohrad a Podpoľanie môžete nájsť na regionnovohrad.sk a regionpodpolanie.sk.

Technické pamiatky Horehronia späté s koľajami

Horehronie je známe svojou divokou prírodou, majestátnou Kráľovou hoľou či turistickými trasami v Národnom parku Nízke Tatry. No tento región má aj inú, nemenej fascinujúcu tvár – skrýva ohromujúce technické dedičstvo, ktoré rozpráva príbeh šikovnosti, odvahy a precíznej práce generácií staviteľov a železničiarov. Práve železničné technické pamiatky patria medzi najväčšie skvosty Horehronia.

Srdcom vlakovej tematiky regiónu je bezpochyby Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu. Táto historická úzkorozchodná železnička, ktorá kedysi slúžila na zvážanie dreva z hlbokých lesov, dnes ponúka nezabudnuteľný zážitok pre rodiny, vlakových nadšencov i milovníkov nostalgie. Historické vlaky premávajú na troch trasách, a to cez Vydrovskú dolinu s Lesníckym skanzenom, do stanice Dobroč cez futbalové ihrisko a na Šánske cez Hrončiansku dolinu s možnosťou prestupu na Horehronské cyklodreziny – svetoznáme bicykle na koľajniciach. Samotná stanica v Čiernom Balogu pôsobí ako otvorené múzeum pod holým nebom. Návštevníci tu môžu obdivovať dobové vozne, rušne a technické zariadenia či vstúpiť do malého staničného múzea.

Ak túžite po kombinácii technického majstrovstva a dychberúcej prírody, nenechajte si ujsť nostalgické jazdy zážitkovým Horehronským expresom na trase Banská Bystrica – Červená skala. Táto trať je právom považovaná za jednu z najkrajších na Slovensku. Jej klenotmi sú dva ikonické mostné objekty – Chmarošský viadukt a Telgártsky viadukt, ktoré patria medzi najfotografovanejšie železničné stavby v krajine. Monumentálne kamenné oblúky zasadené do horskej krajiny vytvárajú scenériu, ktorá očarí každého cestujúceho aj fotografa.

Chmarošský viadukt je navyše technickým unikátom vďaka svojej polohe v oblúku a bezprostrednej blízkosti Telgártskej slučky – jedinečného železničného riešenia, ktoré umožňuje vlakom prekonať náročné prevýšenie v horskom teréne. Technické dedičstvo tu nekončí pri pohľade z okna vlaku. Popod Chmarošský a Telgártsky viadukt vedie nový náučný chodník, ktorý približuje históriu výstavby trate, technické zaujímavosti i prírodné hodnoty územia. Trasa vás dovedie až k symbolickému miestu, prameňu rieky Hron. Prechádzka týmto chodníkom je ideálnym spojením aktívneho pohybu, poznávania a obdivu k dielam, ktoré dokázali harmonicky spojiť techniku s prírodou.

Všetky zaujímavosti z Horehronia sú spísané na www.horehronie.sk.

Príbeh mlyna zo Spišského Podhradia

Na úpätí Spišského hradu, v časti Slovenska, kde sa po stáročia stretával obchod, remeslo a duchovno, stojí nenápadná, no mimoriadne cenná technická pamiatka – Vodný mlyn v Spišskom Podhradí. Je tichým svedkom každodenného života minulých generácií a pripomienkou času, keď sila vody poháňala nielen stroje, ale aj celé hospodárstvo regiónu.

Vedeli ste o tom, že najstarší zachovaný údaj o vodnom mlyne na Slovensku je zo začiatku 12. storočia? V roku 1872 ich bolo na Slovensku neuveriteľných 4 500. Svoj vlastný mlyn mala takmer každá dedina. S príchodom 20. storočia a technickej revolúcie začal počet mlynov postupne klesať. Z takmer 900-ročnej histórie vodných mlynov na Slovensku zostalo ani nie 50 mlynov, z toho sa asi 10 môže pýšiť i zachovanou technológiou.

Jeden z nich objavíte práve v Spišskom Podhradí. Budova mlyna je najstarší hospodársky a technický objekt v meste, prvá písomná zmienka je ešte z konca 19. storočia. Od roku 2017 je mlyn majetkom mesta Spišské Podhradie. Navštíviť ho môžete v letnom období, pre bližšie informácie je nutné kontaktovať miestne turistické informačné centrum.

Vodný mlyn v Spišskom Podhradí je miestom, kde technická pamiatka rozpráva príbeh bez slov. Príbeh práce, trpezlivosti a každodennej vynaliezavosti. Je pozvánkou vrátiť sa ku koreňom a objaviť krásu jednoduchých, no premyslených riešení, ktoré po stáročia formovali život na Spiši.

Informácie o regiónoch Tatry, Spiš a Pieniny nájdete na www.tatryspispieniny.sk/sk.

Vysoká pec v Jakubanoch - industriálny klenot v horách, ktorý si zaslúži pozornosť

Uprostred zelene, len pár kilometrov od obce Jakubany, stojí masívna kamenná stavba, ktorá na prvý pohľad pôsobí trochu záhadne. Nie je to hrad ani kaplnka – je to vysoká pec, tichý svedok čias, kedy sa v tunajších dolinách rodilo železo. Ide o zariadenie, v ktorom sa pri vysokých teplotách tavila železná ruda a vznikalo surové železo.

Jakubianska pec je kamenné teleso vysoké približne 9 metrov, s pôdorysom 6 krát 6 metrov. Takéto objekty sú dnes vzácne už len preto, že priemyselné stavby sa v minulosti často búraním alebo prestavbami „stratili“. Tu však ostal zachovaný jasný čitateľný tvar, a práve to robí z Jakubian atraktívnu zastávku pre rodiny, turistov aj fanúšikov techniky.

Prečo vznikla pec práve tu? Krajina severného Spiša mala všetko, čo staré hutníctvo potrebovalo, lesy na výrobu dreveného uhlia (paliva), vodu na pohon a technologické procesy, ako i dostupnú železnú rudu z okolia. V Jakubanoch bola vysoká pec činná v období rokov 1760 až 1870. Pamiatku nájdete 2 kilometre južne od obce v lokalite „pod Kohutovkou“, jej prehliadka sa dá pekne spojiť s ľahkou prechádzkou či cyklovýletom.

Viac informácií o atraktivitách na Spiši objavíte na visitspis.sk.

Šariš pracujúcich rúk - technické pamiatky ako živé príbehy regiónu

Šariš odpradávna patrí medzi regióny, ktorých obyvatelia vedeli využiť vodu, oheň, železo aj hviezdy. Technické pamiatky tu nevznikali ako reprezentácia moci, ale ako odpoveď na každodenné potreby - aby sa dal piecť chlieb, aby sa dalo cestovať, obchodovať či prežiť zimu. Dnes sa menia na zážitok, ktorý návštevníka vtiahne do skutočného života v minulosti.

V historickom areáli Solivaru v Prešove nevidíte iba budovy - vidíte proces. Soľanka sa tu čerpala zo zeme, zohrievala nad ohňom a menila na surovinu, ktorá živila celé mesto. Sprievodcovia rozprávajú príbehy robotníkov, ktorí pracovali v pare a teple, i o tom, ako bola kedysi soľ strategickou komoditou Uhorska. Komentované prehliadky patria k najautentickejším zážitkom regiónu a predstavujú ideálny rodinný program.

Hanušovský viadukt nevznikol pre krásu. Mal umožniť vlakom prekonať údolie a napojiť Šariš na obchodné cesty monarchie. Keď sa po ňom prejde vlak dnes, je to jeden z mála okamihov, kedy sa technická pamiatka dá zažiť „bez vstupenky“ - stačí prísť a počkať. Podobné dopravné stavby patria k voľne prístupným pamiatkam, ktoré dokážu osloviť napríklad rodiny s deťmi či fotografov.

Kým veľké stavby patrili v minulosti štátu, mlyny boli vlastníctvom ľudí. Vo Veľkom Šariši sa zachovala Mľinská džurka - náhon, ktorý kedysi poháňal mlyn a neskôr aj malú elektráreň. V Krivanoch, Haniske či replike mlyna v Nižnom Slavkove turista pochopí jednoduchú logiku starých technológií - voda znamenala energiu, energia znamenala múku a múka znamenala život. Niektoré objekty sú prístupné individuálne a tvoria príjemné zastávky výletov popri riekach Torysa a Sekčov.

Jednou z najzaujímavejších technických stavieb Prešova je Kumšt - historické vodárenské zariadenie, ktoré zásobovalo mesto vodou. Počas druhej svetovej vojny tu ukrývali vzácnu Barkányho zbierku, s cieľom uchrániť ju pred zničením. Technika sa tak v tomto prípade stala na istý čas ochrancom kultúry.

Keď sa po západe slnka presuniete do hvezdárne v Roztokoch, príbeh objavovania technických pamiatok pokračuje, od vody a pary až k vesmíru. Pozorovanie oblohy patrí medzi lákadlá, ktoré rozširujú ponuku regiónu o večerný program.

Technické pamiatky Šariša vytvárajú samostatnú cestu regiónom - od ťažby a výroby cez dopravu až po vedu. Niektoré ponúkajú komentované prehliadky, iné individuálny vstup a mnohé sú voľne prístupné. Spolu tvoria letný tip na výlet, ktorý ukazuje Šariš ako miesto práce, vynaliezavosti a skutočných ľudských príbehov.

Región Šariš môžete spoznať aj prostredníctvom www.regionsaris.sk.

Objavujte technické pamiatky v srdci východného Slovenska

Naplánujte si výlet do Košíc, kde spoznáte historické pamiatky s technickým zameraním. Zistite viac o vývoji techniky v metropole východného Slovenska a domov si odnesiete obohacujúce zážitky a nové poznatky.

Svoju púť môžete začať v Košiciach priamo na Hlavnej ulici, v Slovenskom technickom múzeu. Disponuje skutočne bohatou ponukou artefaktov a expozícií z rôznych oblastí vedy a techniky. Obdivujte hviezdne konštelácie nočnej oblohy v tamojšom Planetáriu a zistite viac o astronomických tajomstvách priamo na mieste. Sídelná budova múzea vás prevedie všetkými oblasťami techniky od baníctva, metalurgie až k umeleckému kováčstvu. Nechajte sa ohúriť fyzikálnymi javmi v Sieni elektrických výbojov a naučte sa niečo nové v Energetickom oddelení Aurela Stodolu.

V prehliadke technických pamiatok môžete ďalej pokračovať v blízkom Východoslovenskom múzeu na Námestí Maratónu mieru a v jeho pobočkách roztrúsených v centre mesta. Aktuálne máte šancu prezrieť si novú expozíciu Lekáreň u Božieho oka s odbornými farmaceutickými pomôckami a historickými exponátmi z lekárenskej techniky. Nájdete tu aj Pamätný dom Františka II. Rákocziho, jedinečný Košický zlatý poklad a cechové pamiatky inštalované v celách bývalých väzňov Miklušovej väznice v rámci expozície Košické storočia.

To najlepšie prichádza na záver – pri návšteve Košíc sa určite zastavte v Múzeu letectva v zóne Medzinárodného letiska Košice. S úžasom si prezriete vládne špeciály i vývoj leteckej techniky pred a po druhej svetovej vojne. Váš obdiv si zaslúžia aj výstavy Zlatej éry československého letectva, Cestnej dopravy I. a II. a Leteckej meteorológie. Tento september sa fanúšikovia letectva môžu tešiť na mimoriadny zážitok. Košice čaká oslava 35. výročia Bielych albatrosov počas plánovaných Medzinárodných dní letectva SIAF 2026.

Viac o technických pamiatkach metropoly východu či architektonických skvostoch na každom kroku nájdete na www.visitkosice.org.