Vyfúknuť z rozhorúčeného skla vianočnú guľu, pokoriť 27 jamiek na golfovom ihrisku či vyliezť na majestátny Gerlachovský štít. To všetko vás – aj počas doznievajúcej jesene – ochotne naučia domáci z dediniek spod Vysokých Tatier. Na tento výlet budete ešte dlho spomínať!
Mekka horských vodcov s najkrajším výhľadom
Naše veľhory sú ako psychológ bez titulu. Platí to zvlášť na jeseň, keď príroda dokazuje, že je naozaj schopná dizajnérka. Tatry hýria farbami a turisti sa nechávajú počasím priam rozmaznávať. Po prvom novembri síce platí sezónna uzávera, no to automaticky neznamená, že na vysokohorské dobrodružstvá musíte čakať až do leta. Horskí vodcovia majú výnimku, a tak si v ich spoločnosti môžete vychutnať pohľad z končiarov aj v tomto období.
Skúsite si aspoň tipnúť, odkiaľ pochádza najviac horských vodcov a záchranárov na Slovensku? Z podtatranskej dedinky Nová Lesná. Narátali ich až 82. Jedným z nich je Miki Knižka (46). S turistami najčastejšie stúpa na Gerlachovský štít. Ako hovorí, je najžiadanejší nielen preto, že je najvyšší. Ohuruje aj samotná túra, po ktorej nejeden výletník pochopí, prečo nie sme najväčšími frajermi vesmíru. A zvlášť v týchto výškach platí, že na horách, kúsok od neba, sa môžete pozrieť do seba.
Za celú sezónu sa to stane možno iba raz-dvakrát, že na pomyselnú strechu Slovenska ktosi nevylezie. Horskí vodcovia si totiž ešte pred túrou dávajú záležať na tom, aby zistili o turistovi čo najviac. Vrátane toho, ako je na tom s kondičkou.
Miki Knižka chodí aj tam, kde je menej ľudí. Javorový štít, Široká veža, západná stena Lomnického štítu. To je len zlomok jeho obľúbených cieľov. A tento zážitok rád dopraje aj svojim klientom.
On sám je dôkazom toho, že naši horskí vodcovia majú cveng doma aj vo svete. Jeho dobrodružná povaha ho zaviala do krajín naprieč celou zemeguľou, no rovnako pútavo dokáže rozprávať o Novej Lesnej. Hovorí sa o nej, že je to dedinka s najkrajším výhľadom na Vysoké Tatry. Zatiaľ čo hollywoodské hviezdy majú svoj chodník slávy, tatranským legendám postavili v Novej Lesnej špeciálne lavičky v tvare skoby. Sústredili ich v Parku horských vodcov. Jeho súčasťou je aj mostík Jána Pavla II. V tamojšom kostole majú dokonca uložené relikvie Svätého Otca.
V obci nájdete aj slnečné hodiny či Sinajskú kaplnku. Stojí v časti obce, ktorú vytvorili v súlade s feng šuej. Je to prvá miestna časť na Slovensku, ktorú postavili v takomto štýle. Od najbližšieho akvaparku vás delí 12-minútová jazda autom, cesta k pozemnej lanovke na Hrebienok trvá o polovicu kratšie.
Svoj tip na výlet má aj Miki Knižka. Cyklistom odporúča ani nie desaťkilometrovú trasu, ktorou sa dostanú do Dolného Smokovca. Sú z nej nádherné výhľady na panorámu Tatier, vedie aj lesom, a keďže sú na jej začiatku a konci závory, pôžitok z pokojnej jazdy vám nepokazia žiadne autá.
Sklársky Hollywood na úpätí Vysokých Tatier
Sklárske remeslo je známe už 5000 rokov a dodnes patrí medzi najobdivovanejšie na svete. Svoje o tom vie majster Jaroslav Kocián (58) z podtatranskej dedinky Štôla. Do jeho dielničky chodia obdivovať sklársky fortieľ turisti od Sniny až po Bratislavu. Tým, ako jeho pľúca tvarujú žeravú hmotu rozpálenú na približne 1400 °C, však ohúril už aj dovolenkárov z Ameriky, Turecka či Francúzska. Ideálne je, ak svoju návštevu v Glass ateliéri ohlásia vopred na telefónnom čísle: 0905 908 476. Za to, že sa stal sklárom, môže matematikárka. Jej štvorka na vysvedčení rozhodla, že nepôjde na ekonomickú školu, ale bude pokračovať v remesle svojho otca. Sklenené miniatúry, šperky, svietniky, lampy, dekoratívne sklo či rôzne laboratórne a zdravotnícke pomôcky vyrába už viac ako štyri desaťročia.
Keď skúsený a príjemný sklár predvádza, čo dokáže, azda najviac žiaria oči deťom. S jeho asistenciou si dokonca môžu vyfúknuť vianočnú guľu. Čo vyrobia, to si aj odnesú. Každé nazretie do zákulisia ručnej výroby skla prinesie aj hromadu otázok. Už ani neráta, koľkokrát počul, či ho rozhorúčené sklo nepáli. Na pastvu pre oči, aká v týchto končinách nemá široko-ďaleko páru, mieria objektívy fotoaparátov a mobilov od okamihu, ako začne nahrievať sklo. Do desiatich minút pred nimi stojí hotový výrobok.
Ako znalca miestnych pomerov sa ho turisti neraz pýtajú aj na to, čo ešte sa oplatí v Štôle vidieť. Odporúča prejsť sa obcou, z ktorej je podmanivý výhľad na panorámu našich veľhôr. Alebo ich pošle do tamojších lesov, kde nájdu pokoj na míle vzdialený masovému turizmu. Počas potuliek im skrížia cestu Jánošíkove vodopády, bobrie hrádze aj altánok, v ktorom si môžu oddýchnuť a posilniť sa. Už aj krátka prechádzka po niektorom z peších okruhov je zaručeným receptom na dobrú náladu.
Foto: Martin Žilka
Golfové ihrisko navštevujú hostia aj v zime
Sú príbehy, ktoré píšu spisovatelia. Sú však aj príbehy, ktoré píšu golfové loptičky. Kalendár ukazoval rok 1968, keď sa inžinier Jiří Hruška prisťahoval do Veľkej Lomnice. V okolí obce vtedy boli iba lúky a polia, na ktorých sa pestovali zemiaky. Z ľudí zhrbených nad vedrami pri ich zbere si úžasnú panorámu Tatier všímal len málokto. O golfe sa v tých časoch pod Tatrami veľa nediskutovalo, aj keď prvé golfové ihrisko v Uhorsku vzniklo v roku 1909 práve v neďalekej Tatranskej Lomnici.
Až prišiel rok 1984, keď Jiří Hruška podpisoval dohodu na golfovom ihrisku pri Essene v Nemecku. Všade dookola bola krásne zelená tráva, fascinovalo ho množstvo seniorov, ktorí sa príjemne bavili hrou. Pre neho to bolo osudové stretnutie. „Také niečo by som rád postavil v Tatrách,“ povedal si. Svoj sen začal budovať od roku 1999 a dnes má golfové ihrisko Black Stork 27 jamiek, v okolí stoja stovky domov, svoje miesto na oddych si tu našli osobnosti spoločenského života z domova aj zahraničia, prebiehajú tu významné medzinárodné turnaje aj golfové školy pre juniorov. A aj vďaka dcéram pána Hrušku je dnes Black Stork nádherným rezortom s budúcnosťou. Neďaleko je geotermálny prameň: prepojenie golfu s kúpeľmi, ako aj s lyžovaním a turistikou v Tatrách má obrovský potenciál vytvoriť z rezortu klenot, aký široko-ďaleko nenájdete. Pripočítajte si k tomu neďaleké letisko v Poprade, diaľnicu či blízkosť poľského Zakopaného.
Keď golfové ihrisko pokryje sneh, upravujú tu viac ako 10 km lyžiarskych bežeckých tratí – lokálny vláčik záujemcov privezie až ku golfovému areálu. Na hostí čaká chutné občerstvenie a relax vo wellness vo štvorhviezdičkovom hoteli International uprostred rezortu. A keď by mali ešte chuť, môžu si objednať psie záprahy či vyskúšať curling alebo aspoň golfový simulátor. Poprechádzať sa s paličkami či kočiarikom sa dá v neďalekom lese po asfaltových cestách bez prístupu áut až do Tatranskej Lomnice a to stále s neopakovateľným výhľadom na panorámu Tatier. Otvorené je aj Múzeum kočov Pavla Baláža, vidno aj pasúce sa koníky v jeho okolí.
Ďalšie krásy vysokotatranského podhoria a jeho bohatú ponuku zážitkov objavíte na: www.tatrypodhorie.sk.
