Najmenšie mestečko z pentapolitany kedysi kráľovských miest Prešporskej stolice – vinohradnícke mestečko SVÄTÝ JUR. Návšteva Svätého Jura poteší nielen milovníkov histórie, ale aj prírody, aktívnej turistiky, vinohradníctva, vinárstva a dokonca aj piva. Ani vy si nenechajte ujsť príjemne strávený deň na stráňach Malých Karpát...
V blízkosti SVÄTÉHO JURA (4 911 obyvateľov) sa nachádza národná prírodná rezervácia Šúr, kedysi plytké jazero zanesené nánosmi malokarpatských potokov. Dnes je to areál slatinného jelšového lesa a močaristých lúk.
V súčasnosti sa hrozno pestuje na rozlohe 411 ha. Typické odrody sú Müller Thurgau, Rizling rýnsky, Pesecká leánka, Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Návštevu vínnych pivníc a ochutnávku vín je dobré absolvovať v novembri na Deň otvorených pivníc.
HISTÓRIA
Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred n. l. sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta. V tomto roku sa Svätý Jur stal slobodným trhovým mestom.
PAMIATKY
Mesto Svätý Jur vlastní bohatú zbierku historických pamiatok. Jednou z najstarších je Gotický kostol Svätého Juraja. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Evanjelický kostol vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Morový stĺp so súsoším svätej trojice pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Originál je vystavený v mestskom múzeu. Ďalšími významnými pamiatkami sú kostol Najsvätejšej Trojice, Piaristický kláštor, Pálffyovský kaštieľ a iné.
Autor: Grellnethová
Zdroj: Mestské informačné centrum v Modre
