Tieto atraktívne územia plnia nielen funkciu krajinársku, ale aj vzdelávaciu a v konečnom dôsledku ovplyvňujú nadväzujúce ekonomické činnosti v príslušnej oblasti. Územia obsahujúce významné geologicko-geomorfologické črty negatívne ovplyvňujú nielen prírodné, ale najmä antropogénne faktory, čo kvôli ich zachovaniu pre ďalšie generácie vyvoláva potrebu ich ochrany.

Každý geopark predstavuje územie obsahujúce jedno, alebo viac miest vedeckej dôležitosti nielen z geologického aspektu, ale aj z hľadiska jeho archeologickej, ekonomickej alebo kultúrnej osobitosti európskeho významu. Je v súlade so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a vďaka programom financovania prispieva k jeho ďalšiemu rozvoju. Okrem potenciálu pre vedecký výskum, zameraného vrátane vzdelávania na environmentálnu oblasť, je geopark významný pre miestny ekonomický rozvoj, pretože prispieva k zvýšeniu zamestnanosti a k novým ekonomickým aktivitám regiónu, pričom jeho funkčnosť je autonómna.

Takto definovaná stratégia sa stáva priamym nástrojom pre vznik širokého spektra činností, ktoré sa v súčasnosti označujú termínom geoturizmus, reprezentujúc novú formu kultúrno-environmentálneho cestovného ruchu. Pre jeho rozvoj musí mať geopark súdržnú a dostatočne silnú manažérsku štruktúru, schopnú zabezpečiť stratégiu trvalo udržateľného rozvoja.

Vznik geoparkov podporuje iniciatíva organizácie UNESCO. Slovensko sa k tomuto trendu pripojilo v roku 2000 prostredníctvom vládnej Koncepcie geoparkov v Slovenskej republike. Od roku 2016 existuje Sieť geoparkov Slovenskej republiky majúca okrem iného za cieľ zvýšenie povedomia spoločnosti o geoparkoch, povzbudzovanie k vytváraniu ďalších takýchto území a podporu prevádzkovania služieb geoturizmu. Vytváranie geoparkov podňecuje najmä v ekonomicky málo rozvinutých územiach komplexný prístup k manažmentu, ochrane a prezentácii dedičstva Zeme v kombinácii s trvalo udržateľným a ekonomickým rozvojom stavajúcim na ekologicky šetrnom cestovnom ruchu.

V súčasnom období sú na Slovensku zriadené štyri geoparky: Banskobystrický geopark, Banskoštiavnický geopark, Novohradský geopark známy ako Geopark Novohrad – Nógrád a Geopark Malé Karpaty. Novohradský geopark v roku 2010 prijali za 37. člena Európskej siete geoparkov a za 66. člena celosvetovej Globálnej siete geoparkov. Významným medzníkom sa stal fakt, že ide o spoločný slovensko-maďarský projekt, ktorý stojí na princípoch cezhraničnej spolupráce. Zároveň sa tieto národné územia stali prvými geoparkami zaradenými do siete na obidvoch cezhraničných stranách.

Aktuálne sú na Slovensku v príprave ďalšie dva geoparky. Na území Bratislavského a Trnavského kraja pôjde o Geopark Malé Karpaty, ktorého súčasťou bude aj autonómny Sandbersko-pajštúnsky geopark v širšom okolí hlavného mesta v okresoch Malacky, Pezinok a v okresoch Bratislavy okresoch na území Bratislavského kraja a Zemplínsky geopark v okresoch Trebišov a Michalovce Košického samosprávneho kraja.

Sieť slovenských geoparkov sa do júna 2021 rozšírila o Geopark Malé Karpaty. Koncepcia geoparku vychádza z tvorby jednotlivých geomontánnych oblastí, ktoré tvoria jednotný celok – geopark. Geopark Malé Karpaty je dlhodobo budovaný na princípoch dobrých vzťahov, práce s verejnosťou a vzdelávaním mládeže. Komplikovaná geologická stavba Malých Karpát, vysoká geologická a biologická diverzita a nimi ovplyvnená kultúra sú zdrojom mnohých príbehov. Súčasťou územia je množstvo výnimočných lokalít, počnúc hradnou skalou na Devíne, cez Sandberg, Marianku, banskú oblasť medzi Pernekom a Pezinkom, vinohrady na úbočí Malých Karpát, až po krasové oblasti v okolí jaskyne Driny a Plaveckého podhradia.