Tajomstvá Smolenického krasu

Smolenický kras patrí k najkrajším prírodným pokladom Trnavského kraja zážitkov. V spojení s príjemným jarným počasím predstavuje ideálnu pozvánku na krátky, no zážitkami nabitý výlet. Na relatívne malom území vás turistické chodníky zavedú hneď k dvom fascinujúcim jaskyniam – jaskyni Driny a Mníchovej diere.

Driny boli dlhé roky jedinou sprístupnenou jaskyňou Malých Karpát. V zime tu nachádza útočisko až jedenásť druhov netopierov, od apríla do októbra je však v sprievode odborníkov otvorená pre verejnosť.

Foto: TTSK

Počas prehliadky vás očarí unikátna kvapľová výzdoba, drobné sintrové jazierka a najmä jej symbol – Slonie uši, zvláštne tvarované sintrové záclony. Zaujmú aj stalaktity so zúbkovanými okrajmi, akoby ich príroda vyrezala s neuveriteľnou precíznosťou.

Zaujímavosťou je, že spoluobjaviteľom jaskyne bol syn vynálezcu padáka Štefana Baniča. A ak radi cestujete v lete – Driny sú ideálnym miestom na osvieženie. Teplota v nich sa pohybuje okolo 8 °C.

Náučný chodník Smolenický kras spája Driny s ďalšou jaskyňou Malých Karpát – Mníchovou dierou, vzdialenou približne tri kilometre. Trasa je nenáročná a popri príjemnej prechádzke zaujme množstvom informácií i krásnych výhľadov.

Hoci Mníchova diera neponúka klasickú kvapľovú výzdobu, očarí pizolitmi – drobnými, hrášku podobnými útvarmi z kryštalického uhličitanu vápenatého. Jaskyňa je prístupná celoročne, takže si ju môžete vychutnať v každom ročnom období.

Smolenický kras však nie je iba o jaskyniach. Nad krajinou sa majestátne týči romantický Smolenický zámok, neďaleko stojí hradisko Molpír, jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít z doby železnej. A tip na záver výletu? Odporúčame zastaviť sa v Smoleniciach na ochutnávku svetoznámej medoviny.

Kombinácia prírody, histórie, kultúry a lokálnych produktov robí zo Smolenického krasu ideálnu destináciu na pohodový víkend.

Všetky spomenuté trasy, ako aj ďalšie tipy na výlety, nájdete na krajzazitkov.sk.

Podzemný svet Trenčianskeho regiónu

Podzemie vždy lákalo ľudí tajomstvom a dobrodružstvom. Jaskyne, bane či skryté mestské chodby ukrývajú príbehy o sile prírody, tvrdej práci aj živote našich predkov. Trenčiansky kraj ponúka pestrý výber miest, kde možno zostúpiť pod povrch krajiny a objaviť ďalší, fascinujúci svet plný príbehov.

Jedným z najvzácnejších podzemných priestorov regiónu je Bojnická hradná jaskyňa, ukrytá priamo pod Bojnickým zámkom. Len niekoľko minút chôdze od zámku nájdete ďalší zaujímavý pohľad do minulosti – Múzeum praveku v Bojniciach. Viac o týchto miestach sa dozviete v časti „Podzemné klenoty regiónu Horná Nitra-Bojnice“.

Podzemie Trenčianskeho kraja však nie je iba o prírode. Zásadnú úlohu tu v minulosti zohralo baníctvo, ktoré navždy ovplyvnilo život v regióne. Atmosféru banských chodieb približuje Uhoľná expozícia v Handlovej, kde sa návštevníci symbolicky vydajú „do podzemia“ a spoznajú, ako sa vyvíjala ťažba uhlia od ručnej práce až po stroje 20. storočia. Nechýbajú autentické nástroje, dobývacie technológie a ani príbehy o náročnej práci baníkov, ktorí formovali identitu Hornej Nitry.

Foto: m-ark

Podzemné priestory sa spájajú aj s mestami. Pod historickým centrom Nového Mesta nad Váhom sa napríklad rozprestiera prekvapivo rozsiahly systém pivníc, chodieb a miestností, často na viacerých úrovniach. Ich presný rozsah dodnes nie je známy a nik nevie, kam všetky chodby skutočne vedú. Aj preto sa hovorí, že v meste existuje „mesto pod mestom“ – jedna z najväčších lokálnych historických záhad. Dnes je podzemie verejnosti neprístupné, do budúcnosti sa však uvažuje o jeho obnovení a sprístupnení.

Milovníkov nedotknutých prírodných miest nadchne Pružinská Dúpna jaskyňa, ukrytá neďaleko obce Pružina. Patrí k najstarším jaskyniam na Slovensku, vznikla pred viac než 10 miliónmi rokov. Jej dominantou sú biele povlaky z mäkkého sintra, ktoré na stenách vytvárajú jemný, až „snehový“ efekt. Vďaka špecifickému mikroklimatu je spájaná s priaznivými účinkami na dýchacie cesty. K jaskyni vedie náučný chodník z obce Priedhorie. Vstup je možný počas sezóny po dohode s miestnymi jaskyniarmi, ktorí návštevníkom prezradia jej prírodné aj historické zaujímavosti.

Podzemie Trenčianskeho kraja tvorí pestrú mozaiku príbehov – od pravekých obydlí cez banské chodby až po tajomné mestské podzemné labyrinty. Stačí zostúpiť o pár metrov nižšie a otvorí sa vám úplne nový svet, ktorý dodá návšteve regiónu výnimočný rozmer.

Viac inšpirácií na výlety nájdete na trencinregion.sk.

Považie ukrýva pod povrchom množstvo unikátnych príbehov

Nie všetky príbehy regiónov sa odohrávajú na vrcholoch hôr alebo v historických centrách miest. Niektoré sa ukrývajú hlboko pod zemou – v jaskyniach, tajomných chodbách a starých pivniciach. Ak vás lákajú miesta s atmosférou a chcete zažiť región trochu inak, Považie ponúka niekoľko zaujímavých podzemných miest.

Len kúsok od Trenčína, v obci Skalka nad Váhom, sa nachádza jedno z najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku – Skalka pri Trenčíne. Okrem kláštora a výhľadov na Váh tu objavíte aj menej známy poklad, dve jaskyne so zaujímavou históriou.

Prvou je Opatovská jaskyňa, známa aj ako Jaskyňa nad cestou. Ide o prírodnú pamiatku, ktorá vznikla pôsobením podzemných a priesakových vôd. Nemá síce bohatú kvapľovú výzdobu, no práve jej jednoduchosť jej dodáva zvláštne čaro. Tvorí ju dvojica chodieb s celkovou dĺžkou približne 60 metrov. Vstup do jaskyne je veľmi jednoduchý, stačí krátka prechádzka od cesty smerom ku kláštoru Veľká Skalka.

Foto: Čachtické podzemie

O pár desiatok metrov vyššie, priamo v areáli kláštora, sa nachádza Benediktova jaskyňa. Tá je spojená s legendou o pustovníkoch svätom Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi, ktorí tu v stredoveku žili asketickým životom. Zaujímavosťou je, že práve o tejto jaskyni pochádza jedna z najstarších písomných zmienok o jaskyni na území Slovenska, už z rokov 1220 a 1224. Dnes je súčasťou prehliadkovej trasy po kláštore a pôsobí ako miesto ticha a rozjímania. Kláštor je otvorený sezónne od apríla do októbra, v apríli a máji je prístupný iba počas víkendov.

Chodby plné histórie a legiend nájdete aj v okolí Čachtíc. Pod obcou, známou najmä vďaka Čachtickému hradu a legende o Alžbete Báthoryovej, sa nachádza ďalší fascinujúci svet – rozsiahle podzemné chodby, ktoré vznikali už od začiatku 16. storočia. Pôvodne išlo o vínne pivnice, ktoré však miestni obyvatelia postupne prepojili do rozsiahleho systému chodieb. Ich hlavnou úlohou bola ochrana pred tureckými nájazdmi. Podzemie tvorili zberné chodby, úkryty, ale aj úzke priechody prezývané „líščie nory“, ktorými sa dalo doslova preplaziť do bezpečia.

Chodby boli navrhnuté veľmi premyslene. Úzke vstupy umožňovali, aby ich proti presile ubránil i malý počet ľudí, celý systém dopĺňalo dômyselné vetranie. Neskôr sa v podzemí ukrývali aj habáni – novokrstenci, ktorí tu našli útočisko na začiatku 17. storočia. Podzemie však slúžilo i v modernejších časoch. Počas druhej svetovej vojny sa využívalo ako protiletecký kryt, miestni obyvatelia tu počas bombardovania prečkali celé noci. Dnes je časť čachtického podzemia prístupná počas organizovaných prehliadok pod Drugetovou kúriou.

Návštevu môžete zakončiť degustáciou vín z vinárstva Čachtické chotáre. To sa nachádza v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti Vrbovský rajón. Miestne podložie je unikátne a veľmi podobné podložiu francúzskej vinohradníckej oblasti Burgundska. Tradícia vinohradníctva v tejto oblasti siaha až do čias Rímskej ríše, svoj najväčší rozmach zažila počas vlády Alžbety Báthoryovej. Čachtické červené víno si získalo obľubu aj na viedenskom dvore cisárovnej Márie Terézie. Degustácie prebiehajú v priestoroch presiaknutých históriou — priamo na mieste, kde kedysi stál kaštieľ Nádašdyovcov. Práve tu žila Alžbeta Báthory so svojím manželom Františkom Nádašdym.

Podzemie Považia ukazuje región z úplne inej perspektívy. Namiesto výhľadov na krajinu ponúka pohľad do minulosti – do miest, kde sa rodili legendy a kde aj dnes vládne ticho skál.

Viac informácií a zaujímavosti z regiónu nájdete na regionpovazie.sk.

Podzemné klenoty regiónu Horná Nitra-Bojnice

Foto: OOCR RHNB

Bojnický zámok patrí k našim najnavštevovanejším pamiatkam. Vedeli ste však, že časť svojho bohatstva skrýva aj pod zemou? Máloktorý zámok sa môže pochváliť vlastným podzemným svetom. Hradná jaskyňa pod Bojnickým zámkom slúžila obyvateľom hradu ako úkryt aj zásobáreň vody. Táto prírodná travertínová sieň s priemerom 22 metrov je prepojená priamo s hradnou studňou. Dnes ju návštevníci môžu vidieť ako vyvrcholenie klasického prehliadkového okruhu.

Priamo v historickom srdci Bojníc, na úpätí travertínovej kopy, objavíte zase jeden z najvýznamnejších paleolitických areálov v Európe – Prepoštskú jaskyňu. Dnes tu sídli Múzeum praveku , ktoré návštevníkov vťahuje do života neandertálcov. Pred tisíckami rokov v tejto lokalite našli naši predkovia útočisko pred zimou pri termálnych prameňoch. Dnes tu môžete zažiť unikátne nočné prehliadky pri svetle fakieľ. Atmosféra horiaceho ohňa a tieňov na skalných stenách jaskyne prebúdza fantáziu a prenáša do čias lovcov mamutov. Je to jeden z najsilnejších zážitkov v regióne, kde sa história nielen prednáša, ale doslova dýcha.

Pre milovníkov aktívnej turistiky a autentického „jaskyniarstva“ ponúkajú okolité pohoria dva voľne prístupné poklady. Hajská jaskyňa je 25 metrov dlhý tunelovitý priestor v pohorí Žiar, ku ktorému vedie príjemný náučný chodník Remata – Ráztočno. Brložná jaskyňa je zase skrytá v masíve Strážovských vrchov nad Nitrianskymi Sučanmi. Táto puklinová jaskyňa ohromí svojou surovou krásou. Je obľúbeným cieľom miestnych turistov, ktorí hľadajú pokoj a kontakt s nedotknutou prírodou.

Skutočným unikátom Nitrických vrchov je Vestenická medvedia jaskyňa. Jej príbeh sa začal písať až v roku 2008, keď ju jaskyniari objavili v podstate náhodou – sledovaním stôp jazveca, ktorý zmizol v nenápadnej diere v zemi. Jaskyňa, ktorá je dnes prírodnou pamiatkou, ukrývala kosti medveďov jaskynných staré tisíce rokov. Hoci je počas roka pre verejnosť uzavretá kvôli ochrane vzácnych sintrových útvarov a zimujúcich netopierov, existuje jedna výnimka. Každoročne 5. júla máte jedinečnú možnosť nazrieť do jej útrob v rámci odborného sprievodu. Je to vzácna príležitosť dotknúť sa „živého“ podzemia, ktoré si prísne stráži svoje tajomstvá.

Viac tipov na program v regióne si môžete pozrieť na bojnice.eu.

Baníctvo, ktoré formovalo svet - príbehy Banskobystrického kraja

História Banskobystrického kraja je úzko spätá s baníctvom. Formovalo nielen vývoj celého regiónu, ale aj dejiny Európy. Po stáročia sa tu ťažili drahé kovy, meď či železo a vznikali technológie, obchodné siete a príbehy, ktoré mali dosah ďaleko za hranice dnešného Slovenska. Baníctvo tu nebolo len remeslom – bolo motorom hospodárstva, inovácií a medzinárodného obchodu. Dnes sa po jeho stopách vyberajú turisti takmer v každom kúte kraja.

Jedným z najvýznamnejších príbehov je vznik slávnej Thurzo-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti, ktorej história siaha na prelom 15. a 16. storočia. Spolupráca medzi rodinou Thurzo a bohatým augsburským rodom Fuggerovcov vytvorila jeden z prvých veľkých medzinárodných priemyselných podnikov na svete. Meď zo stredoslovenských baní sa vyvážala do celej Európy a dostávala sa dokonca až na svetové trhy. Spoločnosť zavádzala nové technológie, moderné riadenie výroby i obchodné inovácie, ktoré boli na svoju dobu výnimočné. Dnes si tento fascinujúci príbeh môžu návštevníci priblížiť v zážitkovej Thurzo-Fuggerovskej expozícii v centre Banskej Bystrice.

Banícka história však nie je ukrytá iba v múzeách. V okolí Novej Bane sa môžete vydať na tematickú prechádzku „S baníkom za históriou“ , ktorá vedie po dvoch náučných chodníkoch cez miesta, kde kedysi pulzoval banícky život. Počas približne dvoj- až trojhodinovej prechádzky s lektorom – baníkom spoznáte historické štôlne, šachty či technické zariadenia, ktoré kedysi slúžili pri ťažbe drahokovových rúd.

Trasy ponúkajú rôzne pohľady na banícku históriu. Zelená vedie lokalitou Vŕšky a predstavuje menej náročnú prechádzku v prostredí, ktoré pripomína baníctvo 16. až 19. storočia. Dostanete sa napríklad k historickej šachte Althandel, nad ktorou kedysi stál Potterov ohňový stroj – technická rarita svojej doby. Čierna trasa zas vedie lesmi Mýtneho vrchu a Gupne a ukazuje ďalšie stopy niekdajšej intenzívnej banskej činnosti.

Chcete zažiť skutočnú atmosféru podzemia? Potom sa vyberte do baníckeho mesta Kremnica, kde vás istotne očarí historická štôlňa Andrej . Tá patrí medzi najzaujímavejšie sprístupnené banské diela na Slovensku. Prehliadka vám umožní nahliadnuť do autentického prostredia starých banských chodieb a spoznať, ako vyzerala práca baníkov v minulosti.

Z centra Banskobystrického kraja sa môžete presunúť na Gemer, ktorý bol kedysi označovaný ako železné srdce Uhorska. Vďaka bohatým ložiskám železnej rudy tu vznikli významné banícke a hutnícke centrá, ktoré kovom zásobovali veľkú časť krajiny. Dnes môžete túto časť našej históriu spoznávať napríklad v baníckych expozíciách v obci Rákoš alebo v meste Hnúšťa . Objavíte tu príbehy železorudného baníctva, starých baníckych technológií, každodenného života baníkov i autentický pohľad na priemyselnú minulosť regiónu.

Baníctvo dodnes ostáva jedným z najvýraznejších príbehov stredného Slovenska. Prostredníctvom moderných expozícií, náučných chodníkov či sprístupnených štôlní, spoznáte svet, ktorý kedysi formoval ekonomiku Európy a ktorý dodnes zanechal v krajine nespočetné stopy.

Ďalšie informácie a tipy na aktivity v regióne získate na zahoramizadolami.sk.

Podzemné poklady a vínne príbehy stredného Slovenska a regiónu Hont

Banícke štôlne, jaskyne, ale aj starobylé vínne pivnice – všetky tieto miesta v sebe ukrývajú kus histórie, ktorý na povrchu často nevidno. Práve pod zemou sa po stáročia odohrávali príbehy práce, remesla, obchodu a každodenného života, ktoré formovali podobu celých regiónov.

Stredné Slovensko a Hont patria k oblastiam, kde má podzemie mimoriadne silný význam. Niekde rozpráva o slávnej baníckej minulosti, inde o prírodných krásach alebo o vinárskej tradícii, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. Každé z týchto miest ponúka trochu iný zážitok, no všetky spája autenticita a jedinečná atmosféra.

Ak túžite spoznať región z trochu iného pohľadu, vydajte sa po stopách podzemných priestorov, ktoré odhaľujú stredné Slovensko a región Hont ako miesta histórie, prírody a chutí.

Medzi najznámejšie banícke obce Slovenska patrí jednoznačne malebná Špania Dolina. Od roku 2022 je v nej sprístupnený Banský prekop Špania Dolina – Piesky - jediná otvorená podzemná trasa v tejto oblasti. Tunel dlhý približne 1,6 kilometra približuje históriu miestneho baníctva a život baníkov.

Významným miestom je v regióne Banské múzeum – štôlňa Andrej v Kremnici, kde návštevníci prechádzajú časťou historického podzemia a spoznávajú príbeh dobývania zlato-striebornej rudy, ktorá mesto preslávila v celej Európe. Priamo na kremnickom Štefánikovom námestí sa nachádza Františkánsky kláštor, významná historická pamiatka, ktorá po rokoch chátrania postupne ožíva. Obnovený rajský dvor a vstupné priestory budú čoskoro sprístupnené verejnosti, v ďalšej etape sa plánuje otvorenie podzemných priestorov s kryptami.

Nie všetky tajomstvá podzemia vytvoril človek. Podzemný svet prírody môžete spoznať pri návšteve Harmaneckej jaskyne pri Banskej Bystrici. Známa je bohatou sintrovou výzdobou, stalagmitmi a výskytom viacerých druhov netopierov. Prehliadka sprístupnenej časti trvá približne 80 minút.

Počuli ste už o Krupinskom podzemí ? Pod historickým centrom Krupiny sa nachádza sieť pivníc s pravdepodobne stredovekým pôvodom. Návštevníkom dnes približuje históriu mesta aj legendy o krupinských bosorkách. V pivniciach sa nachádza i Hontiansky salón vín, ktorý predstavuje výber najlepších vín regiónu zo súťaže Hontiansky súdok.

Vinársku tradíciu regiónu môžete zažiť aj počas podujatia Hontianska vínna cesta, keď svoje pivnice otvárajú desiatky vinárov od Krupiny až po Dudince. Jedným z najmalebnejších miest regiónu je Stará Hora v Sebechleboch, kde sa zachovalo približne 140 tufových pivníc a vinohradníckych domčekov.

Podzemie stredného Slovenska a Hontu dodnes rozpráva príbehy baníctva, prírody a vinárskej tradície – stačí doň vstúpiť a objavíte históriu pod povrchom.

Všetky podstatné informácie o regióne nájdete na centralslovakia.eu.

Vydajte sa na neopakovateľnú cestu do útrob štiavnických baní

Najväčšie bohatstvo Banskej Štiavnice je po stáročia ukryté hlboko pod zemským povrchom. Štiavnické podzemie ponúka unikátny pohľad na tvrdú prácu baníkov a fascinujúce začiatky ťažby v celom regióne. Ak chcete skutočne pochopiť dušu tohto kraja, musíte zanechať denné svetlo za sebou a zostúpiť do labyrintu štôlní, ktoré sú prepletené pod mestom aj okolitými kopcami.

Dávno predtým ako sa banícka aktivita presunula hlboko pod dlažbu dnešného centra, pulzoval život na kopci nad ním. Staré mesto na vrchu Glanzenberg je archeologickou lokalitou európskeho významu. Práve tu sa nachádzalo pôvodné opevnené osídlenie, ktoré predchádzalo dnešnej Banskej Štiavnici. Prechádzka touto lokalitou vám odhalí základy stredovekých budov a pozostatky obrannej línie, odkiaľ prví haviari strážili prístupy k bohatým rudným žilám.

Unikátny pohľad na to, ako sa ruda dobývala v jej najplytkejších častiach, ponúka zase lokalita Barlangy v Kysihýbli. Na rozdiel od hlbokých šácht ide o monumentálne povrchové dobývky, ktoré vznikli vyťažením rudných žíl vystupujúcich až na zemský povrch. Tieto otvorené skalné kaňony a komory pripomínajúce jaskyne sú svedectvom ranej a mimoriadne namáhavej práce a zároveň jedna z mála lokalít, kde môžete techniku dobývania vidieť priamo pod holým nebom.

Foto: Lužina

Najkomplexnejšiu cestu do hlbín vám odhalí Banské múzeum v prírode (Skanzen). Tu dostanete plášť, prilbu a banský lampáš, aby ste v štôlni Bartolomej zažili autentickú atmosféru podzemia. Prechádzka úzkymi chodbami vám ukáže technický vývoj od ručného kresania až po moderné stroje.

Pýchou mesta je tiež dedičná štôlňa Glanzenberg, ktorej vchod nájdete priamo na Kammerhofskej ulici. Táto štôlňa slúžila ako „kráľovská cesta“ pre najvýznamnejšie návštevy – svoje pamätné tabule tu pri sfáraní zanechali cisári František Štefan Lotrinský, Jozef II. či František Jozef I. Dnes tu počas komentovanej prehliadky môžete kráčať v ich stopách a obdivovať ručne tesané chodby, ktoré podopierajú historické centrum mesta.

Podzemie regiónu je však oveľa rozsiahlejšie. Pod dlažbami meštianskych domov, ale aj v okolitých obciach, sa nachádzajú stovky kilometrov chodieb, starých štôlní a dobových pivníc, ktoré sú verejnosti nateraz neprístupné. Tieto priestory tvoria neviditeľný skelet regiónu, dodávajú mu auru tajomstva a pripomínajú, že podzemie Štiavnice ešte stále nevydalo všetky svoje svedectvá.

Či už sa rozhodnete pre výstup k Starému mestu, prieskum povrchových dobývok alebo dobrodružstvo v hlbokých štôlňach, podzemie Banskej Štiavnice vám otvorí dvere do sveta, ktorý formoval dejiny Európy. Aktuálne otváracie hodiny a možnosti rezervácií vstupov do podzemia nájdete na muzeumbs.sk.

Viac informácií a zaujímavostí o regióne si môžete prečítať na banskastiavnica.travel.

Tajomný svet Horehronia pod zemským povrchom

Región Horehronie je známy svojou divokou prírodou, horskými panorámami a autentickou atmosférou stredného Slovenska. Menej známy, no rovnako fascinujúci, je svet ukrytý pod zemským povrchom. Podzemie Horehronia ukrýva unikátne jaskyne, ktoré lákajú návštevníkov svojou krásou, tajomstvom aj dobrodružstvom. Dve z nich – Bystrianska jaskyňa a Jaskyňa mŕtvych netopierov – patria medzi najvýznamnejšie podzemné atrakcie regiónu.

Na južnej strane pohoria Nízke Tatry, pri obci Bystrá, sa nachádza jedna z najkrajších sprístupnených jaskýň Slovenska – Bystrianska jaskyňa. Objavená bola už v 19. storočí a postupne sa stala významnou turistickou atrakciou regiónu. Jaskyňa je známa bohatou sintrovou výzdobou, stalaktitmi, stalagmitmi a podzemnými priestormi, ktoré vytvárajú jedinečnú atmosféru. Prehliadková trasa vedie cez niekoľko sál a chodieb s poetickými názvami, ktoré umocňujú zážitok z návštevy.

Foto: OOCR REGIÓN HOREHRONIE

Zaujímavosťou je, že časť jaskyne sa využíva i na speleoklimatickú liečbu, najmä pri ochoreniach dýchacích ciest. Stabilná teplota, vysoká čistota vzduchu a špecifická mikroklíma vytvárajú ideálne prostredie pre regeneráciu organizmu. Turisti môžu návštevu jaskyne spojiť s výletom v okolí – či už ide o turistiku v Nízkych Tatrách, cykloturistiku alebo objavovanie tradičných horehronských obcí.

Pre milovníkov dobrodružstva ponúka Horehronie jedinečný zážitok v jednej z najvyššie položených jaskýň na Slovensku – Jaskyni mŕtvych netopierov. Nachádza sa v masíve Chopok v pohorí Nízke Tatry, svoje nezvyčajné meno získala podľa nálezov kostier netopierov, ktoré sa našli v jej podzemných priestoroch. Jaskyňa patrí medzi najdlhšie a najhlbšie jaskyne na Slovensku a zároveň je jednou z mála, kde sa návštevníci môžu vydať na skutočné speleologické dobrodružstvo.

Na rozdiel od klasických turistických jaskýň je návšteva organizovaná formou zážitkových prehliadok. Návštevníci si obliekajú kombinézy, prilby s čelovkami a prechádzajú podzemím podobne ako skutoční jaskyniari. Prechod úzkymi chodbami, lezenie cez skalné bloky či objavovanie podzemných sál robí z návštevy nezabudnuteľný adrenalínový zážitok.

Ak chcete spoznať Horehronie z inej perspektívy, skúste sa pozrieť pod jeho povrch. Svet stalaktitov, podzemných chodieb a ticha jaskýň vám odhalí úplne nový rozmer tohto výnimočného regiónu.

Tipy na ďalšie výlety na Horehroní vám ponúka horehronie.sk.

Objavte podzemný svet Tatier

Foto: Správa slovenských jaskýň

Na severnom okraji Belianskych Tatier, neďaleko Tatranskej Kotliny, objavíte miesto, ktoré už stáročia vzbudzuje úžas, rešpekt aj zvedavosť. Belianska jaskyňa je jedinou sprístupnenou jaskyňou v Tatrách a patrí medzi najcennejšie prírodné poklady severného Spiša. Pod povrchom hôr sa tu rozprestiera tichý svet kamenných siení, kvapľov a podzemných jazierok, ktorý vznikal tisíce rokov.

Príbeh jaskyne je úzko spätý s ľuďmi, ktorí v tomto regióne žili. Podľa historických záznamov ju v 18. storočí objavili miestni hľadači zlata. Pri pátraní po cenných kovov narazili na úzky otvor v skale, ktorý ich zaviedol do dovtedy neznámeho podzemného priestoru. Zvedavosť a odvaha ich hnali hlbšie do útrob hory, kde postupne objavovali rozsiahle dómy, chodby a kvapľové útvary.

Postupne sa jaskyňa stala známou i medzi cestovateľmi a prírodovedcami. Verejnosti bola sprístupnená už v roku 1884 a patrí tak medzi najstaršie sprístupnené jaskyne na Slovensku. Dnes jej podzemný systém dosahuje dĺžku viac ako 3,5 kilometra, návštevníci môžu počas prehliadky prejsť približne 1,3 kilometra.

Jedným z najzaujímavejších miest jaskyne je Hudobná sieň, ktorá je známa výnimočnou akustikou. V minulosti sa tu dokonca konali koncerty vážnej hudby, návštevníci dodnes opisujú zvláštnu atmosféru tohto priestoru. Ticho jaskyne, kvapky vody a zvuk hudby vytvárali zážitok, ktorý si uchovali na celý život.

Belianska jaskyňa je však viac ako len prírodná atrakcia. Pre mnohých návštevníkov je to miesto, kde môžu na chvíľu spomaliť a uvedomiť si silu prírody a času. Jej okolie zároveň ponúka ďalšie možnosti na objavovanie regiónu. V blízkosti sa nachádzajú turistické trasy smerujúce do Monkovej doliny alebo do obce Ždiar.

Belianska jaskyňa je miestom, kde sa stretávajú príbehy ľudí, história regiónu a fascinujúca krása prírody. Pre návštevníkov predstavuje jedinečný zážitok a možnosť objaviť podzemný klenot Tatier.

Viac informácií o jaskyni a aktuálnych prehliadkach je dostupných na stránke ssj.sk/sk/jaskyna/2-belianska-jaskyna. Všetko podstatné o celom regióne objavíte na tatryspispieniny.sk.

Skryté záhady Starej Ľubovne

Návšteva Starej Ľubovne sa nezaobíde bez zastávky na tamojšom hrade. Pod západným renesančným bastiónom pritom natrafíte na neradiačné podzemné chodby – kazematy. Nachádzalo sa v nich osem delových strieľní, ktoré tvorili prvú líniu obrany západného bastiónu. Pri výstrele z dela v minulosti vznikali veľké kúdoly dymu. Aby sa zbrojnoši nezadusili, museli byť strieľne odvetrávané menšími dierami, ktoré sú dodnes viditeľné pri múre v samotnom bastióne.

Podľa legendy sa v kazematoch nachádzali vstupy do troch tajných chodieb. Jedna viedla do Poľska, druhá do srdca mesta Stará Ľubovňa – do Kostola sv. Mikuláša a tretia do najbližšieho hradu Plaveč. Východom z podzemných chodieb cez neskorogotickú bránu vstúpite do iného sveta – do najstarších častí hradu. Podzemie gotického paláca ukrýva aj ďalšiu vzácnosť - hradné bralo, v ktorom bije samotné srdce hradu. Pútavú vizuálnu inštaláciu môžete vidieť počas celej letnej sezóny, tento rok od 25. apríla 2026.

Túžite po naozaj netradičnom zážitku? Predstavujeme vám kryptu pod Kostolom sv. Mikuláša v centre Starej Ľubovne. Pochovaní sú v nej mešťania z 18. storočia. Priestor je pre verejnosť otvorený len raz ročne, a to na „dušičkový“ týždeň. Po telefonickom alebo mailovom dohovore vám však kryptu otvoria aj počas komentovanej prehliadky kostola. S touto požiadavkou sa môžete obrátiť na miestne Informačné centrum.

Dôležité informácie a zaujímavosti o regióne sa dozviete na visitspis.sk.

Dobrodružstvá hlboko v podzemí Slovenského raja a Spiša

Ak ste už niekedy navštívili Slovenský raj a okolitý región južný Spiš, určite poznáte jeho prírodné a kultúrne klenoty na povrchu Zeme. Čo by ste však povedali na malú dobrodružnú exkurziu hlboko v podzemí? Nazrite spolu s nami do ríše ľadu v našej najväčšej ľadovej jaskyni a vyberte sa po stopách baníkov a baníckej histórie regiónu v sprístupnených banských štôlňach.

Národný park Slovenský raj ukrýva miesto, kde aj počas toho najhorúcejšieho leta zažijete čarovnú zimnú rozprávku. Je ním svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa , ktorej útroby už desiatky tisíc rokov vypĺňa ľadová výzdoba. Okrem toho, že je zapísaná na prestížnom Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO, drží niekoľko svetových “NAJ”.

Je NAJnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete a zároveň jaskyňou s NAJvyšším objemom ľadu. Sprístupnená verejnosti bola už v roku 1871 a v roku 1887 v nej bolo zavedené elektrické osvetlenie ako v jednej z prvých jaskýň v Európe.

Pred návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne sa nezabudnite teplo obliecť. Teplota v nej sa celoročne pohybuje okolo nuly. A nezabudnite ani na dobrú obuv. Na 475 metrov dlhom okruhu treba prekonať až 500 schodov. Pre verejnosť je jaskyňa otvorená od 15. mája do 15. septembra, každý deň okrem pondelka.

Foto: Miloš Greisel

História regiónu je úzko spätá s baníctvom. Zručný ľud Spiša už v dávnej minulosti zistil, že okolité pohoria sú plné cenných pokladov. Dedičstvo spišských baníkov môžete spoznať vo viacerých baníckych múzeách a skanzenoch, ktoré vás zavedú i do útrob starých banských štôlní. Jednou z nich je Štôlňa Ľudmila v časti obce Hnilčík - Ráztoky, ktorá v minulosti slúžila ako sklad výbušnín. Na prechádzku štôlňou vás zoberie sprievodca z Baníckeho skanzenu Hnilčík. Jeho súčasťou je pútavá múzejná expozícia s množstvom predmetov pripomínajúcich slávu baníckej histórie v obci a tiež štyri trasy náučných chodníkov do okolia. Na návštevu skanzenu je potrebné sa telefonicky prihlásiť.

Do banského podzemia môžete nahliadnuť aj v starom kráľovskom banskom meste Gelnica. Súčasťou Banského skanzenu a Banského náučného chodníka je okrem replík banských strojov a banského vláčika i sprístupnená Štôlňa Jozef s dĺžkou až 1 650 metrov. Vynechať by ste nemali ani Banícke múzeum s bohatou expozíciou histórie baníctva, ktoré sa nachádza priamo v centre mesta.

Pri návšteve južného Spiša si určite nájdite čas na malebnú Poráčsku dolinu v blízkosti horskej obce Poráč. Okrem množstva prírodných krás tu nájdete Banský skanzen s originálnymi banskými strojmi, banským vláčikom a tri okruhy náučných chodníkov. Tie vás zavedú k starej banskej veži, banským štôlňam vrátane štôlne Peter so sprístupnenými podzemnými priestormi, ale i k tajuplnej jaskyni Šarkanova diera.

Ak by vás lákalo spoznávať banícke tajomstvá na Spiši ešte viac, určite nevynechajte mesto Dobšiná s Náučným chodníkom Po stopách baníctva v Dobšinej a obec Rudňany s Banským náučným chodníkom a baníckou expozíciou v Archíve baníctva.

Množstvo ďalších tipov z regiónu je sústredených na vraji.sk.

Vyrazte na cestu do hlbín Šariša

Región Šariš neponúka len krásne výhľady, historické mestá či ľudové tradície. Zaujímavý svet má aj pod povrchom. Jaskyne, staré banské diela alebo pivnice prezrádzajú, že podzemie tohto kraja je rovnako pestré ako krajina nad ním. Ak patríte medzi zvedavých objaviteľov, tieto miesta vám umožnia nazrieť do menej známej, no pozoruhodnej stránky regiónu.

Medzi Prešovom a Košicami pri obci Červenica sa rozprestiera pohorie sopečného pôvodu, ktoré vo svojom srdci ukrýva svetový unikát, najväčšie a najstaršie opálové bane na svete. Tajuplné podzemie baní tvorí spletitá sieť štôlní presahujúca dĺžku 35 kilometrov, kde zimuje až 16 druhov netopierov v celkovom počte viac než 8 000 jedincov.

Bane sú sprístupnené verejnosti formou komentovaných prehliadok, počas ktorých návštevníci zostupujú do historických štôlní a dozvedia sa viac o náročnej práci baníkov i o fascinujúcom vzniku opálu. Základný hodinový okruh tvorí nenáročný terén bez prevýšení, ktorý bez problémov zvládajú dospelí aj deti. Začína v štôlni Jozef počas každého dňa, potrebné je zakúpenie vstupeniek v predstihu.

Foto: OOCR Región Šariš

Milovníci prírody by určite nemali vynechať jaskyňu Zlá diera. Táto menšia jaskyňa v pohorí Branisko pri obci Lipovce je jedinou známou a od roku 1999 sprístupnenou jaskyňou na území Prešovského okresu. Nie je elektricky osvetlená, preto si návštevníci pri jej prehliadke svietia tradičnými jaskyniarskymi karbidkami, prípadne môžu použiť vlastné svetlo. Platené vstupy sú dostupné od apríla do novembra, odporúča sa vopred telefonicky objednať.

Podzemie nemusí nutne znamenať iba prírodné krásy. V samotnom centre Prešova nájdete výnimočné Múzeum vín, ktoré sa rozprestiera na ploche 500 metrov štvorcových na dvoch podlažiach historických 500-ročných pivníc pod mestskou radnicou. Najkrajšou a najväčšou miestnosťou múzea je degustačná sála.

Prešov je historicky úzko spätý so soľou. Tamojšia Soľná jaskyňa je síce umelo vytvorená, avšak jej mikroklíma pripomína prostredie prírodných soľných jaskýň. Nachádza sa v nej približne 4 000 kilogramov soli, ktoré blahodarne pôsobia na ľudský organizmus. Pobyt v jaskyni zvyšuje imunitu organizmu a pomáha uvoľňovať stres a napätie pri jemnej relaxačnej hudbe a tlmených svetlách.

Ak sa chcete o regióne Šariš dozvedieť viac, zavítajte na regionsaris.sk.

Podzemné unikáty Košického kraja – najznámejšie jaskyne Gemera

Gemer je historický región na juhu Slovenska, ktorý sa rozprestiera na území Banskobystrického a Košického kraja. Ide o krasovú oblasť, ktorá sa pýši množstvom nádherných a často unikátnych jaskýň. Dá sa povedať, že žiadny región Slovenska nie je taký bohatý na jaskyne ako Horný Gemer.

V planinách Slovenského krasu bolo doteraz objavených viac ako 1 300 jaskýň a priepastí, z ktorých mnohé sú výnimočné svojou geologickou stavbou a prírodnou hodnotou. Jaskyne tejto oblasti patria medzi najväčšie prírodné poklady Slovenska a každoročne lákajú návštevníkov z celého sveta. Ich význam potvrdzuje aj zápis jaskýň Slovenského a Aggteleckého krasu do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Najznámejšou a zároveň najdlhšou sprístupnenou jaskyňou Národného parku Slovenský kras je Domica. Tento rok si pripomína 100 rokov od svojho objavenia. Návštevníkov očarí najmä bohatou sintrovou výzdobou – kaskádovými jazierkami, cibuľovitými stalaktitmi či pagodovitými stalagmitmi. Prehliadková trasa má dĺžku približne 780 metrov a jej absolvovanie trvá asi 45 minút.

Foto: Michal Rengevič

Jaskyňa je významným útočiskom pre netopiere – žije ich tu až 16 druhov. Jedinečným zážitkom pre návštevníkov je podzemná plavba po rieke Styx, ktorá je možná v závislosti od výšky hladiny vody. Domica tvorí spolu s maďarskou jaskyňou Baradla približne 25 kilometrov dlhý cezhraničný jaskynný systém.

Ochtinská aragonitová jaskyňa patrí medzi najvzácnejšie jaskyne sveta. Preslávila sa unikátnou aragonitovou výzdobou, ktorá pripomína jemné koraly alebo kríčkovité útvary. Na svete existujú iba štyri sprístupnené aragonitové jaskyne, tá slovenská patrí medzi najkrajšie. Objavená bola v roku 1954, pre verejnosť je prístupná od roku 1972. Dnes si návštevníci môžu prezrieť asi 230 metrov jej podzemných priestorov.

Najväčším lákadlom jaskyne je slávna sieň so „železnými kvetmi“, ktoré tu vznikali tisíce rokov za špecifických chemických podmienok. Tento minerálny poklad, starý až 140-tisíc rokov, pripomína skôr krehké morské koraly než chladný kameň a dokumentuje fascinujúcu geologickú premenu našej planéty.

Kontrast k bielym kvetom aragonitu ponúka Dobšinská ľadová jaskyňa. V jej útrobách sa v minulosti korčuľoval srbský kráľ Milan I. či bulharský cár Ferdinand I. a dodnes tu môžeme obdivovať masu ľadu s objemom viac ako 110-tisíc metrov kubických. Tento podzemný ľadovec pretrval tisícročia vďaka vrecovitému tvaru jaskyne, v ktorom stagnuje ťažký studený vzduch a vytvára dychberúce stĺpy a ľadopády siahajúce až do hĺbky 70 metrov.

Neďaleko Rožňavy na západnom úpätí Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras objavíte Gombaseckú jaskyňu. Preslávila sa najmä mimoriadne dlhými sintrovými brčkami – tenkými stalaktitovými trubicami, ktoré dosahujú dĺžku až tri metre. Okrem bohatej výzdoby je zaujímavá aj z biologického hľadiska – žije tu vzácna jaskynná mnohonožka z rodu Typhloiulus.

Jaskyňa je súčasťou rozsiahleho podzemného hydrologického systému Slovenského krasu. Jej chodby vznikli pôsobením podzemného toku Čierneho potoka, ich celková dĺžka presahuje tri kilometre, návštevníkom je sprístupnená približne 285 metrov dlhá trasa.

Podzemie Košického kraja a samotného Gemera ponúka jedinečnú kombináciu prírodných krás a geologických unikátov. Jaskyne sú počas turistickej sezóny spravidla otvorené každý deň okrem pondelkov.

Bližšie informácie a tipy na výlety nájdete na kosiceregion.travel a regiongemer.sk.

Autentické tajomstvá podzemia Košíc

Vyberte sa za objavovaním podzemných tajomstiev na východ Slovenska do Košíc a odneste si z ciest nezabudnuteľné spomienky. Odkryte spolu s nami tipy na blízke okolie mesta s podzemnými zákutiami i fantastické miesta hodné vašej súkromnej prehliadky priamo v centre.

Spravte si cestovateľskú základňu v Košiciach a vydajte sa za objavovaním prírodných podzemných krás v neďalekom okolí. Jasovská jaskyňa v obci Jasov ponúka prehliadku až 720-metrovej chodby s výnimočnou kvapľovou výzdobou a historickými nápismi husitských bojov. Blízko máte aj bájny Gemer s množstvom unikátnych jaskýň. Počuli ste už o Silickej ľadnici ? Je to najnižšie položená ľadová jaskyňa na Slovensku, osídlená bola už v dobe neolitu.

Históriu mesta Košice a jeho okolia môžete spoznať aj prostredníctvom príbehov vpísaných do všadeprítomných pamiatok a expozícií miestnych múzeí. Priamo v centre živého diania na Hlavnej ulici nájdete Slovenské technické múzeum s bohatou prezentáciou niekdajšej slávy baníckeho regiónu s dôveryhodnými replikami štôlní, lyžicovým nakladačom z roku 1958, vŕtacím vozom Manda, jednoramenným vŕtacím strojom výrobcu Salzgitter Maschinen AG z roku 1957 i banskými vozíkmi. Podzemná expozícia je úchvatným a prepracovaným dielom akademického sochára Arpáda Račka, ktorého diela tvoria vonkajší priestor košických parčíkov a uličiek. Pravý zážitok z banskej atmosféry dotvára zvuk pracovného hluku hrabľového dopravníka z roku 1957.

Zistite viac o košickej histórii a bližšie sa oboznámte s ústrednou postavou protihabsburských stavovských povstaní. Búrlivý život sedmohradského kniežaťa, Františka II. Rákocziho vám odhalí expozícia v replike jeho tureckého domu s názvom Rodošto neďaleko Hlavnej ulice. Posledné miesto odpočinku tejto legendárnej postavy sa ukrýva v podzemí Dómu svätej Alžbety v krypte so sarkofágom s jeho ostatkami, ktorý bol slávnostne prevezený z Turecka v roku 1906.

Objavujte aj ďalšie pozoruhodné tipy na ceste do srdca Košíc na visitkosice.org.