Kde sa v Dolnom Kubíne vzali jarmoky? Nakuknime na chvíľu do histórie tohto mesta. Medzníkom v dejinách Dolného Kubína je rok 1632, kedy riaditeľ Oravského komposesorátu Gašpar Illešházy za ročný poplatok 10 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od vykonávania robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. Privilégium pod pokutou prikazovalo obyvateľom Dolného Kubína stavať len pekné a úhľadné domy a znova postaviť obecný špitál a školu. V závere privilégia sa hovorí o jarmokoch a trhoch, ktoré sa mohli podľa starších zvyklostí konať v nedeľu, ale len po skončení bohoslužieb. Roku 1633 panovník Ferdinand II. vydal nové privilégium, ktorým Dolnému Kubínu okrem dovtedajších dvoch jarmokov povolil ďalšie dva slobodné výročné jarmoky. Privilégium uznalo aj týždenné trhy, ktoré sa konali každú nedeľu.
Takže to bola história, dosť vzdialená dnešnému obrazu Kubínskeho jarmoku. Tá nová sa začala písať pre 35 rokmi. Odvtedy jarmok prešiel mnohými zmenami. Menilo sa jeho miesto i veľkosť. Bolo obdobie, kedy sa presunul zo Starého mesta na Bysterec, no napokon sa vrátil k svojim historickým koreňom na Hviezdoslavovo námestie. Stalo sa už tradíciou, že prvý jarmočný deň je venovaný nielen občanom mesta, ale i zástupcom partnerských miest. V rámci programu si v tento deň svoje nájdu takmer všetky vekové kategórie od detí až po seniorov. Záver prvého dňa patrí jarmočnej párty, ktorá končí až neskoro v noci. Druhý deň si na svoje prídu hlavne deti a milovníci folklóru. Samozrejme, Kubínsky jarmok by nebol jarmokom bez účasti remeselníkov, ktorých počet našťastie každým rokom rastie. A jeho súčasťou už tradične býva aj malý autosalón umiestnený pri gymnáziu.Zdroj: Mestské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne
