Nespochybniteľnú dominantu hlavného mesta Slovenska pozná snáď každý. No tušili ste, že na mieste ikonického hradu mohlo dnes stáť univerzitné mestečko? A že v skutočnosti nemá štyri veže? A za čo mu vďačí viedenská Albertina?
Hrad, ktorého písané dejiny začínajú v roku 907, vidieť z mnohých miest v Bratislave. Sídlili tu keltskí panovníci, veľkomoravskí veľmoži aj uhorskí králi. Zažil obdobia rozkvetu, vyhorel a chátral, obnovili ho do jeho najslávnejšej podoby a našli tu aj zlatý poklad. Dnes je najznámejšou, v noci osvetlenou lokalitou Bratislavy, centrom kultúry a cieľom mnohých výletov s malebnými zákutiami a úžasnými výhľadmi. Nájdete ho aj na eurominciach a voľným okom z neho vidieť Alpy. Je však niekoľko vecí, ktoré o ňom možno predsa len neviete.Klame tvarom
Vžila sa predstava, že Bratislavský hrad má tvar obráteného stolčeka alebo že vyzerá ako kocka s vežičkami. V skutočnosti nemá štvorcový, ale nepravidelný pôdorys a vnútri sa nachádza nádvorie. Tiež nie je pravda, že hrad tvorí len táto stavba, v jeho areáli sa okrem hradného paláca nachádzajú viaceré budovy, záhrady, nádvoria, hradby a terasy. Má však len jednu vežu, aj keď sa zdá, že sú štyri. Tri vežičky sú totiž len pristavané na streche hradného paláca.
Ruinou takmer 150 rokov
Bratislavský hrad je najznámejšia dominanta hlavného mesta. Je až zarážajúce, že od požiaru v roku 1811 až do roku 1953, keď sa začalo s jeho rekonštrukciou, hrad postupne chátral a stal sa ruinou. V prvej polovici 20. storočia dokonca niekoľkokrát uvažovali o jeho zbúraní a na jeho mieste mali postaviť napríklad archív, úradné budovy či univerzitné mestečko.
Archeologické nálezy
Hradné návršie sa pre svoju dominantnú a strategickú polohu postupne osídľovalo už od praveku. Vďaka archeologickému výskumu sa nám zachovali keltsko-rímske stavby, veľkomoravské nálezy či stredoveká architektúra. Jedným z najznámejších nálezov je zlatý poklad mincí, biatekov. Najmä neuveriteľné objavy z rekonštrukcie z rokov 2008 – 2014 prepisujú dejiny Bratislavy. Tá očividne bola pôvodným Carnuntom, strateným hlavným mestom Keltov.
Kráľovské sídlo Márie Terézie
Najznámejšia panovníčka habsburských krajín vládla v 18. storočí a Bratislavský hrad bol jej oficiálnym sídlom v Uhorskom kráľovstve. Na začiatku svojej vlády sem často chodievala. Vzorne sa oň starala, dala ho veľkoryso prestavať na reprezentatívnu barokovú rezidenciu a z hradu sa stalo pohodlné šľachtické sídlo. Neskôr tu žila jej najobľúbenejšia dcéra Mimi s manželom Albertom, zakladateľom viedenskej Albertiny. Jeho umelecká zbierka začala vznikať práve na Bratislavskom hrade.
Škola pre kňazov
Okrem toho, že počas svojich dejín slúžil Bratislavský hrad ako kráľovské sídlo či kasárne, bol v ňom aj kňazský seminár. Ako jediný svojho druhu na území dnešného Slovenska ho založil syn Márie Terézie Jozef II. Hrad sa tak stal centrom vzdelanosti a začala sa tu formovať nová slovenská inteligencia. Študovali tu napríklad Anton Bernolák alebo Juraj Fándly.
V neustálom dotyku s históriou
A čo vás čaká v jeho komnatách dnes? V prízemnej časti hradného paláca vám svoje dvere otvára Klenotnica s výnimočnou expozíciou. Obzrite si šperkovnice, svietniky, tácky a ďalšie úžitkové predmety zo striebra, ktoré zdobili šľachtické domácnosti od 17. do 20. storočia. Na prvom poschodí v súčasnosti nájdete zbierku darov od pápežov Slovensku. O poschodie vyššie vám najnovšia výstava umeleckých diel z rôznych období vyrozpráva príbehy z Biblie i zo života známych svätcov. Tretie poschodie pozýva na lahodnú šálku kávu v hradnej kaviarni i pestrý sortiment múzejných obchodíkov. So suvenírom vo vrecku zakončite návštevu ikonickej stavby výstupom na vrchol viac ako 750-ročnej Korunnej veže, ktorá váš výlet do histórie okorení krásnym výhľadom na mesto a okolie.
Viac informácií nielen o tejto bratislavskej dominante nájdete na: www.visitbratislava.com.
Foto: archív Bratislava Tourist Board
