Slovenské komorné divadlo v Martine vzniklo roku 1944 ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku. V divadelnom Martine sa už po vzniku ČSR začalo uvažovať o založení profesionálneho divadla.

Existovala tu silná ochotnícka tradícia, šľachtená Slovenským spevokolom; vyspelé slovenské publikum, ktoré bolo už polstoročie naučené chodiť na slovenské divadelné predstavenia a Národný dom, priestor vhodný na realizáciu profesionálnej divadelnej prevádzky. Profesionálne divadlo však vzniklo strategicky v Bratislave, novom hlavnom meste Slovenska roku 1920, transformáciou Východočeskej divadelnej spoločnosti a hrávalo prevažne po česky.

Reálna transformácia Slovenského spevokolu na profesionálne divadlo sa začala v štyridsiatych rokoch 20. storočia, vďaka iniciatíve ľudí, akými boli podpredseda Ústredia slovenských ochotníkov Ján Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Turzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, tajomník literárneho oddelenia Slovenského rozhlasu Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar. Na rozdiel od Slovenského národného divadla v Bratislave, Slovenské komorné divadlo v Martine nikto dekrétom zhora nezakladal, ale vzniklo prirodzene, z vnútornej potreby mesta a slovenských ochotníkov. Ona vnútorná zázračná životodarná sila sa tiahne celými jeho dejinami.

Slovenské komorné divadlo malo významný vplyv na formovanie divadelníctva na Slovensku. Bolo hereckou „liahňou". Niektorí herci mu zostali verní po cely život (Naďa Hejná, Emil Horváth st., Katka a Jaroslav Vrzalovci, Štefan Mišovic, Eliška Nosálová a ďalší), z mladšej generácie spomeňme Františka Výrostka, Jána Kožucha, Michala Gazdíka, Martina Horňáka, Janu Oľhovú, Petronelu Valentová, Evu Gašparovú...