Vianoce (24. - 26. december)

Obdobie medzi Vianocami a Novým rokom patrí k najbohatším a najzaujímavejším na zvyky, z ktorých mnohé majú pôvod v predkresťanských oslavách zimného slnovratu. Tradícia Vianoc sa v obmenenej podobe zachovala dodnes v podobe vianočných trhov alebo predvádzania vianočných zvykov v skanzenoch.

Celý Štedrý deň (24. december) je spojený s rôznymi úkonmi, prípravou špeciálnych jedál, so zvykmi a s poverami. Najmä pečivo má vo vianočných obradoch mimoriadne veľký význam. Jeho najstaršou formou sú placky z nekysnutého cesta, z ktorých sa časom vyvinuli typické vianočné oblátky.

Večera sa v kresťanských rodinách začína spoločným modlením, pokračuje jedením oblátok s medom a opekancov a končí konzumáciou špeciálnych jedál. Častým pokrmom sú ryby, strukoviny (najmä hrach a šošovica), sušené ovocie a najmä polievka, najčastejšie z kyslej kapusty, nazývaná kapustnica.

Charakteristické sú aj rôzne druhy koláčov (kračun, štedrák) a pečiva, a to nielen pre rodinu, ale aj pre koledníkov, pastierov, ba i na kŕmenie dobytka.

K najkrajším a umelecky najprepracovanejším prejavom ľudových zvykov spojených so Štedrým dňom patria betlehemské hry.

Veľkou udalosťou a súčasťou Vianoc pre mnohých ľudí je tradícia Betlehemského svetla, ktorú od roku 1990 šíria skauti Slovenska. Týmto posolstvom vnášajú do rodín kúsok Betlehema, ľudskej jednoty a priateľstva.

Zdroj: Dajama