Vysoké vrchy a malebné horské lúky tvorili kolorit hlavne stredného a severného Slovenska. A kde sú horské lúky, tam nájdeme aj stáda oviec s pastiermi, psami a košiarmi, jedným slovom salaš.
Salašníctvo k nám preniklo vďaka valaskej kolonizácii hlavne stredného Slovenska v 15. storočí. Horské lúky a celková hornatosť týchto oblastí nepriali chovu iného dobytka a aj úroda plodín zaostávala za nižšie položenými úrodnými oblasťami. Ovciam a kozám však takéto prostredie dokonale vyhovuje. Preto sa v týchto oblastiach rozvinulo salašníctvo čiže chov oviec pre vlnu, mlieko a mliečne produkty ako je syr, bryndza a žinčica.
Tradičný salaš tvorila drevená koliba a ohrada, kde ovce trávili noc, čiže košiar. Salaš riadil bača, ktorý rozdeľoval prácu pastierom a honelníkom (nováčikom na salaši). Valasi, ako sa všeobecne hovorilo ľudom pracujúcim na salaši, žili od jari do jesene na salašoch ďaleko od ľudských obydlí a iba na zimu sa ovce zaháňali dole do dedín. Keďže žili podstatnú časť roka odkázaní sami na seba, prejavovalo sa to aj ich zručnosťou vo výrobe, ale hlavne v estetickom zdobení riadu, s ktorým pracovali.
Tieto motívy sa dodnes zachovali v slovenskej kultúre, ide hlavne o zdobené črpáky (nádoby na pitie žinčice), varechy, gelety (nádoba na uskladnenie a prepravu bryndze, ale používala sa aj pri dojení), zdobené valašky (slúžili na opieranie sa pri pasení v ťažkom teréne, ale aj na rúbanie dreva a ochranu pred medveďmi a vlkmi) a formy na syr a oštiepky.
Valacha ste mohli spoznať aj vďaka viacprackovým opaskom, zdobeným kapsám a iným predmetom dennej potreby. Medzi typické výrobky patrili hudobné nástroje ako rôzne píšťaly, gajdy a samozrejme fujara, ktorá sa dostala aj do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. O tom, ako hlboko sa salašníctvo zakorenilo v našej kultúre a v našom folklóre, nesvedčia len výrobky a hudobné nástroje, ale hlavne jedlá.
Bryndzové halušky sa stali slovenským národným jedlom, veľmi žiadané sú aj oštiepky a parenice (údené syry), bryndza (nesolený ovčí syr, ktorý sa nechá vyzrieť, potom sa nasolí a vaľká do hrúd – tak sa kedysi robila tvrdá bryndza lebo nebol známy spôsob výroby dnešnej mäkkej), či žinčica (nápoj vyrábaný zahriatím srvátky, srvátka vzniká ako vedľajší produkt pri zrážaní mlieka syridlom).
Autor: Tomáš Belko
Zdroj: PKO - Kultúrne a informačné stredisko
