500 rokov reformácie

Lokalizácia: Bratislavský kraj, Bratislava

GPS: N48°8'55'' E17°6'28''

Miesto konania: celé Slovensko

Termín konania: 1.1.2017 - 31.12.2017

Typ podujatia: kongres, konferencia, náboženské podujatie, výstava, TOP podujatie, multižánrový festival, podujatie pre deti, koncert, prednáška, podujatie pre mladých, hudobné podujatie, tvorivé dielne

V tomto roku slávi približne 800 miliónov kresťanov na celom svete päťstoročné jubileum reformácie Martina Luthera. 31. októbra 1517 pribil podľa legendy tento nemecký augustiniánsky mních 95 téz reformy vtedajšej cirkvi na bránu zámockého kostola vo Wittenbergu. Reformácia sa rýchlo udomácnila i na území dnešného Slovenska a odvtedy výrazne vplývala na duchovný, kultúrny, národný a spoločenský život.

500 rokov reformácie sú však aj päťstoročnými dejinami ľudskej obrody a slobody. Vychádzajúc z myšlienok humanizmu 15.a 16.storočia mohla sa vyvinúť nielen reformácia Martina Luthera, ale aj myšlienky osvietenstva až po naše dnešné chápanie civilizácie a demokracie. Tento vývoj sa vzťahuje okrem spoločnosti a politiky aj na oblasť umenia.

Reformovaná kresťanská cirkev a Evanjelická cirkev augsburského vyznania majú za sebou necelých päť storočí trvajúcu púť. Zásluha spočíva v tom, že sa stali stúpencami Kalvínových a Lutherových myšlienok, ktoré iniciovali obnovu kresťanskej cirkvi. Reformačné snahy sa začali pred 500 rokmi vystúpením kňaza Martina Luthera proti predávaniu odpustkov dominikánskeho mnícha Jána Tetzela dňa 31. októbra 1517, keď Luther pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu svojich 95 výpovedí proti odpustkom a ďalším cirkevným priestupkom. V Uhorsku sa tieto snahy preukázali koncom roka 1518 a rýchlo získali na popularite.

Evanjelici písali bohatú, pohnutú, ale úspešnú históriu. Dali Slovensku napríklad Štúra, Štefánika alebo Dubčeka, ale aj mnoho ďalších dejateľov, buditeľov či umelcov. Obetavým evanjelickým kňazom vďačia za vzdelanie celé generácie ľudí, nebojácnym evanjelickým národovcom za slovenský jazyk a všeobecne kultúrne a národné povedomie, uvedomelým evanjelickým zemanom zas všetci za všemožnú podporu.

Z evanjelického prostredia vzišli osobnosti zvučných aj menej známych mien, ktoré formovali celé generácie obyvateľstva dnešného Slovenska. Boli a sú medzi nimi významní básnici, divadelníci, herci, hudobníci, kňazi, lekári, maliari, novinári, osvetári, pedagógovia, politici, režiséri, skladatelia, speváci, spisovatelia, štátnici, vedci, vojaci i vynálezcovia.

Koloman Banšel, Július Barč-Ivan, Miloš Alexander Bazovský, Matej Bel z Očovej, Ján Levoslav Bella, Gregor František Berzevici, Ján Bocatius, Ján Botto, Karol Braxatoris, Vladimír Clementis, Štefan Marko Daxner, Pavol Dobšinský, Matúš Dula, Dušan Fajnor, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, Ľubomír Feldek, Jaroslav Filip, Ján Francisci, Edita Gruberová, Andrej Hajduk, Maša Haľamová, Michal Miloslav Hodža, Milan Hodža, Jozef Ľudovít Holuby, Matej Hrebenda, Jur Hronec, Jozef Miloslav Hurban, Svetozár Hurban-Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Ján Chalupka, Samo Chalupka, Ján Jamnický, Dušan Jamrich, Peter Jaroš, Ján Jesenius, Janko Jesenský, Dušan Jurkovič, Samuel Jurkovič, Anna Jurkovičová, Ján Kalinčiak, Dušan Kállay, Milan Kňažko, Ján Kollár, Janko Kráľ, Ivan Krasko, Martin Kukučín, Karol Kuzmány, Milan Laluha, Eliáš Láni, Milan Lasica, Ján Lehotský, Jozef Lettrich, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Matuška, Janko Matúška, Elena Maróthy-Šoltésová, Ladislav Medňanský, Hana Meličková, Samuel Mikovíny, Dušan Mitana, Ladislav Nádaši-Jégé, Juraj Nvota, Štefan Osuský, Július Pántik, Viliam Pauliny-Tóth, Kamil Peteraj, Ľudmila Podjavorinská, Stano Radič, Martin Rázus, Mária Rázusová-Martáková, Milan Rúfus, Vladimír Roy, Kristína Royová, Ján Simonides, Andrej Sládkovič, Božena Slančíková-Timrava, Ján Smrek, Aurel Stodola, Pavel Jozef Šafárik, August Horislav Škultéty, Jozef Škultéty, Dionýz Štúr, Karol Štúr, Martin Šútovec, Samo Tomášik, Juraj Tranovský, Dežo Ursiny, Terézia Vansová, Rudolf Viest, Jonáš Záborský, Hana Zelinová, Samuel Zoch - tí všetci boli či sú evanjelici. Možno aj vy bývate na ulici pomenovanej po niekom z nich.

Oslavy päťstoročnice prebiehajúce naprieč Slovenskom v podstate počas celého roka vyvrcholia v Bratislave 31. októbra 2017 „Dňom ECAV na Slovensku“.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na území Slovenska. Hlási sa k nej 5,9 % populácie Slovenskej republiky. Vnútorná organizácia cirkvi je založená na princípoch samosprávy a rovnoprávnosti všetkých jej členov bez rozdielu rasy, jazyka, pohlavia a sociálneho postavenia.

Web: Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku

Videogaléria