Vo svete sa preslávila odvážnymi skokmi a premetmi na lyžiach. Fanúšikovia ju však poznajú aj ako náruživú hikerku, otužilkyňu, milovníčku cyklistiky, surfingu, skateboardingu, korčuľovania a... pohybu asi vo všetkých jeho podobách. Ak hľadáte tipy na akčné výlety po celom Slovensku, dajte si poradiť od Zuzany Bernardovej. Večne usmiata Liptáčka, ktorá má doma bronz z majstrovstiev sveta v akrobatickom lyžovaní a môže sa pochváliť viacerými pódiovými umiestneniami z európskych pohárov, štartom na olympiáde (prvým v dejinách disciplíny slopestyle) či účasťou na prestížnych výberových podujatiach X-Games a Nine Queens, je v súčasnosti mamičkou na plný úväzok. Portfólio jej aktivít by však vystačilo na niekoľko itinerárov. Inšpirujte sa jej obľúbenými výletmi a objavte Slovensko z nového uhla pohľadu!

Dočítala som sa, že k akrobatickému lyžovaniu ste prvýkrát „privoňali“ v snowparku v Jasnej. Aké ďalšie podobné prvenstvá si spájate s lyžiarskymi strediskami na Slovensku?

ZB: Na Liptove máme veľa kvalitných lyžiarskych stredísk, a keďže som už od malička zimy trávila na lyžiach, s rodičmi a s bratom sme otestovali asi každé z nich. Najradšej sme chodili do Jasnej v Nízkych Tatrách a do Tatranskej Lomnice vo Vysokých Tatrách, kde som vo Francúzskej mulde prvý raz vyskúšala freeride. K mojim obľúbeným strediskám patria jednoznačne aj Donovaly vďaka výborne postavenému snowparku, kde som často trénovala, keď som sa vrátila domov na Slovensko. S nemalou dávkou nostalgie spomínam aj na (dnes už nefunkčný) vlek na mojom rodnom sídlisku Podbreziny v Liptovskom Mikuláši, kde som po vyučovaní prelyžovala na svahu nejeden večer. K Liptovskej Tepličke sa mi zas viažu spomienky na jedny z prvých pretekov v slopestyle lyžovaní. A dnes už môžem priznať, že na Martinky som občas chodila poza školu – kamaráti z Martina tam totiž postavili skok, ktorý v tom čase na Slovensku nikde inde nebol.

Východ slnka na Chopku v Nízkych Tatrách (Foto: Martin Bernard)

Počas svojej športovej kariéry ste precestovali snáď celý svet. Ako po tom všetkom vnímate Slovensko? V čom sa vám zdá – aj v porovnaní s inými krajinami – výnimočné?

ZB: Počas svojich zahraničných ciest som navštívila mnoho krásnych miest a som za to nesmierne vďačná, no vždy som sa rada vracala domov. Milujem Slovensko a je zázrak, čo všetko tu máme. Na malom území sa rozprestiera až neuveriteľne pestrý mix rozmanitých typov pohorí – od vysokohorských terénov a skál cez hôľne hrebene Nízkych Tatier, tiesňavami rozčlenené krasové planiny Slovenského raja až po bučinovo-jedľovú lesnú zeleň Muránskej planiny. Nikde vo svete som na takom kúsku zeme nevidela porovnateľnú jedinečnosť reliéfu! Vyhrali sme to však nielen s horami, ale aj s jaskyňami, prírodnými termálnymi a minerálnymi prameňmi či potokmi a riekami, v ktorých je krásna čistá voda. Hrdí môžeme byť aj na našu históriu a na to, ako jedinečne sa zapísala do architektúry našich miest – stačí sa pozrieť na malebné uličky „striebornej“ Banskej Štiavnice, majestátne hrady či tradičné dediny, ako je Vlkolínec (zapísaný do svetového dedičstva UNESCO) alebo Čičmany.

Pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách

Hrdo sa hlásite k rodnému Liptovu, boli ste dokonca jednou z tvárí projektu #nepoznanyliptov. Aké najzaujímavejšie miesta ste vďaka tomu objavili?

ZB: Na projekte #nepoznanyliptov je krásne to, že vďaka nemu uvidíte známe aj menej známe miesta regiónu z iného uhla pohľadu. Tajomstvá z histórie salašníctva, studničiek a vyvieračiek, remesiel na Liptove, ale aj horských túr a lúk pomáhajú odkrývať autority v danej oblasti: geológovia, dokumentátori ochrany prírody, biospeológovia, skúsení remeselníci a výrobcovia... Ale i ovčiari, ktorých kumšt a skúsenosti odovzdávané z generácie na generáciu k Liptovu neodmysliteľne patria. Boli sme sa pozrieť na salaši Pastierska v Bobroveckej doline, kde vyrábajú liptovskú bryndzu, ktorú si z Liptova pre výnimočnú kvalitu kedysi dávali voziť na kočoch aj grófi z Viedne. Z histórie salašníctva ma očarili overené „zlepšováky“. Vedeli ste, že liptovskí bačovia už dávno vynašli „vlastný“ goratex? Napúšťali košele lojom a údili v ich v dyme, aby im pri dojení oviec v daždivom počasí nepremokli.

Ovečky k Liptovu neodmysliteľne patria (Foto: Martin Bernard)

ZB: Vďaka projektu #nepoznanýliptov som nahliadla aj na farmu byliniek neďaleko Východnej – predstavte si desiatky hektárov plantáží hrajúcich všetkými farbami. V čarovnom horskom prostredí pod Kriváňom s alpínskou klímou tu miestni pestujú až 60 druhov byliniek: nájdete tu lány s bielo-žltými hlávkami rumančeka, voňavou medovkou i vzácnymi odrodami prvosienok, ale i purpurovú echinaceu, čučoriedky či liečivé bobuľky rakytníka. Ako som sa mala možnosť dozvedieť, za ich správnym pestovaním, zbieraním, sušením a miešaním do zdraviu prospešných čajov je celá veda.

Lány purpurovej echinacey vo Východnej pod Kriváňom (Zdroj foto: www.visitliptov.sk)

ZB: Pri mapovaní prameňov a vodopádov som prvý raz na vlastné oči videla Brankovský vodopád, ktorého 55 metrov sa v zime mení na veľkolepý ľadopád. A takto by som mohla pokračovať... Projekt ma jednoznačne utvrdil v tom, že Liptov vyniká v každom ročnom období neobvyklou krásou, ktorú stojí za to objavovať – napríklad aj s pomocou podcastov a videí, ktoré nájdete na www.visitliptov.sk/nepoznany-liptov. Som veľmi rada, že som mohla byť súčasťou tohto skvelého projektu.

Pri Brankovskom vodopáde, najvyššom vodopáde v Nízkych Tatrách (Zdroj foto: www.visitliptov.sk)

Z fotiek na vašom instagrame je zrejmé, že ste veľkou fanúšičkou horskej turistiky. Bolo to tak vždy?

ZB: K turistike ma už v útlom veku priviedli rodičia. Do prírody ma začali brať asi hneď, ako som vedela chodiť. Najskôr na huby či menšie prechádzky v okolí Liptovského Mikuláša, postupne sa však náš akčný rádius rozširoval. Turistiku sme mali na programe takmer každý víkend. Keď som bola staršia, sama som iniciatívne otvárala mapu a plánovala ďalšie túry na miesta, kde sme ešte neboli. Vždy ma bavilo zdolávať vrcholy, dobre sa pri tom unaviť a za odmenu sa pokochať nádhernými výhľadmi. Tieto pocity si pri turistike vychutnávam dodnes.

Choč, Chopok, Kriváň a Baranec sa dostali aj na vaše obrazy hrajúce farbami...

ZB: Áno, momentálne s manželom a malým Marťom bývame v českom Zlíne, a keď maľujem naše hory, cítim sa bližšie k domovu. Ich jedinečné siluety, ktoré si spájam s konkrétnymi zážitkami a dojmami, sú pre mňa zároveň silnou – nielen vizuálnou – inšpiráciou, ktorú spolu s pocitmi prenášam na plátno. Obrazy mi pripomínajú živú atmosféru rodného Liptova a zároveň zmenšujú deficit, že som od mojich milovaných hôr tak ďaleko.

Vľavo maľba Veľkého Choča (1611 m n. m.), vpravo výhľad z neho (Foto: Martin Bernard)

Vieme o vás, že sa venujete aj fotografovaniu. Čo najradšej fotíte?

ZB: Fotografiu som študovala už na strednej škole a následne som v štúdiách pokračovala v Prahe. Často som si so sebou brávala fotoaparát, na svojich turistických potulkách som fotila prírodu, inokedy zas známych športovcov, s ktorými som sa stretávala počas svojej lyžiarskej kariéry. No teraz fotím už iba sem-tam, a to väčšinou pre klientov, aj keď popri malom Marťovi nemám toľko času, vždy som otvorená novým výzvam. Každú chvíľu by mi mal prísť nový foťák, na ktorý sa už veľmi teším, preto verím, že si ho budem brávať sebou častejšie.

V Jasnej s Petrou Vlhovou, ktorá na ZOH 2022 v Pekingu získala zlato v obrovskom slalome (Foto: Zuzana Bernardová)

Blízko máte aj k cyklistike. Ktoré lokality si viete najlepšie vychutnať zo sedla bicykla?

ZB: Nedám dopustiť na endurový bicykel. V okolí máme malé lokálne traily pri Liptovskom Hrádku a budúci rok sa chystám preskúmať aj Starú Ľubovňu či traily v Kálnici a Malinom Brde. No veľmi rada chodím aj na trekingový bicykel a užívam si výhľady na Kriváň cestou z Liptovskej Kokavy do Kôprovej či Tichej doliny, kadiaľ vedie cyklotrasa.

V Kvačianskej doline (Foto: Marek Svancara)

Už niekoľko rokov sa venujete otužovaniu. Ako sa začal tento koníček?

ZB: So starými rodičmi sme trávili každé leto v chatovej oblasti Podbanské, chata bola bez elektriny a teplej vody. Podľa mňa sa to začalo práve tam! (úsmev) Okrem toho sme sa ako deti často chodili kúpať do horskej rieky Belá. Otužovanie vo svojej pravej podobe ma však oslovilo asi pred 17 rokmi. Odvtedy som si ho vyskúšala v rôznych riekach, ktoré tiekli z ľadovcov, či chladných horských jazerách na Novom Zélande, alebo ľadovcových plesách v nadmorskej výške cca 3500 m n. m. No i naše Slovensko je rajom pre všetkých otužilcov: skoro v každej doline je rieka, kde sa dá nájsť pekné hlbšie miesto na okúpanie. Mojou srdcovkou však od malička ostala rieka Belá.

Otužovanie v Smrečanoch (Foto: Martin Bernard)

Ako vaše výletovanie po Slovensku ovplyvnil malý Maťko?

ZB: Nesiem ho v nosiči a trasu vždy plánujem tak, aby si stihol na vrchole poloziť a v pokoji sa najesť. Ak je túra dlhšia, robíme si častejšie prestávky. Takto sme spoločne vyšli niekoľkokrát na Babky, Sinú, Demänovskú horu, Žiarsku dolinu či Rakytov. Krásnu túru sme absolvovali v Belianskych Tatrách, prešli sme aj Temnosmrečinske plesá či Magurku. Na jar som ho brávala na skialp s výšľapom na Chopok (mali sme šťastie na prázdne zjazdovky). Skvelou voľbou pri malom dieťati je i túra do Kvačianskej doliny. Končí sa pri starom mlyne, kde sa dá bezplatne vojsť, okrem toho popri starej budove voľne pobehujú domáce zvieratá. Radi sa chodíme prejsť aj do parku s divou zverou do Závažnej Poruby či si urobíme menšiu prechádzku okolo Vrbického plesa, ktorú malý Marťo zvládne po vlastných nohách.

Čo iné typy výletov? Zavítate na svojich potulkách aj na hrad či do kaviarne uprostred mesta?

ZB: Preferujeme outdoorové aktivity, ale radi si zájdeme aj na najlepší koláč od michelinského cukrára Martina Devečku do liptovskomikulášskeho Arch Caffe. Radi sa chodíme kúpať aj do Bešeňovej – pre deti tam majú veľké šapito s vlnobitím a toboganmi. Kúsok od Liptovskej Mary je Villa Betula, kde si deti môžu vyskúšať jazdu na koni či nakŕmiť početných obyvateľov zvieracej farmy. Vo vnútri sa v každom počasí vybláznia v stavebnicových labyrintoch. Máme radi aj hrady a zámky – naposledy sme boli na Spišskom hrade. V sychravom počasí navštevujeme aj moderné Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva či miestnu knižnicu v Liptovskom Mikuláši.

S malým Marťom v parku s divou zverou v Závažnej Porube (Foto: Martin Bernard)

Zo svojej kariéry si určite odnášate množstvo medzinárodných priateľstiev. Na ktoré slovenské „špeciality“ lákate zahraničných kamarátov pri návšteve našej krajiny?

ZB: Svojim priateľom rada ukazujem Tatry, najmä Vysoké Tatry. Nie vždy majú veľa času, a tak už len prechádzka na Popradské pleso či výstup na Ostrvu je pre nich zážitkom – ak majú viac času, beriem ich na túru do Západných Tatier. Alebo ich vezmem okúpať sa do vajcovej minerálky v Liptovskom Jáne. Nikdy nesklamú ani naše historické mestečká či hrady – asi najväčší úspech u zahraničných kamarátov žne práve Spišský hrad so značkou UNESCO. Samozrejme, z Liptova nemôžu odísť bez návštevy salaša a ochutnávky bryndzových halušiek či pirohov. Radi vyskúšajú tiež panáka ovocného destilátu.