Vodárenská veža, dnes prístupná pre verejnosť, bola postavená v prvej polovici 20. storočia ako súčasť projektu vodovodnej siete a nachádzal sa na nej rezervoár s objemom 350 metrov kubických. Objekt, ktorého výška je 29 m, sa neskôr prestal používať na pôvodné účely, bol prestavaný, v dolnej časti vybudovali reštauráciu a obchod a na jej vrchole vznikli presklené vyhliadkové priestory. Posledných 23 rokov bola nevyužívaná, chátrala, dnes však v „novom šate“ ponúka výhľad na celý Prešov, dokonca až na Tatry. V ďalšej etape revitalizácie sa ráta so spustením výťahu a vytvorením Krajského informačného centra.

Veža patrí medzi prvé stavby Viliama Glasza, ktoré na území mesta postavil. Presný dátum výstavby vodárenskej veže sa aj napriek archívnemu bádaniu nepodarilo zistiť. V publikovaných článkoch o vodárenskej veži a z archívnych podkladov sa vznik veže datuje po roku 1910 a pred rokom 1918. Vznik veže pravdepodobne nemá súvis s výstavbou mestského vodovodu a mestskej vodárne postavenej v roku 1906 medzi Prešovom a Ľuboticami. Podľa všetkého vodárenská veža slúžila na akumuláciu úžitkovej vody.