Nájdite v sebe dobrodruha a zdolajte vrcholy po trasách pre vyvolených. Dostaňte do svojho krvného obehu rady horského vodcu a doslova vystúpte zo štandardu k svojej vysnívanej hikerskej méte. Skúsený horský vodca bezpečne istí vašu cestu, a to na mieru, podľa vašej kondície aj momentálnych podmienok. Slovenskí horskí vodcovia cibria svoje „remeslo“ s medzinárodným cvengom už jeden a pol storočia. O jeho drsnej kráse aj úskaliach sme hovorili s členmi Spolku horských vodcov Vysoké Tatry – s ľuďmi z hôr, ktoré uchvátili aj Reinholda Messnera.
Garancia 150 rokov odovzdávaných skúseností
Pred takmer 150 rokmi by sa vás v podhorí Vysokých Tatier priamo na mieste ujal horal s čakanom v ruke a lanom cez plece. História organizovaného horského vodcovstva v najvyššom slovenskom pohorí, v ktorej dnes hrdo pokračuje Spolok horských vodcov Vysoké Tatry, sa totiž začala písať už v roku v roku 1873. Práve vtedy vznikol Uhorský karpatský spolok, ktorý sa mohol pýšiť len o 50 rokov mladším rodným listom než najstaršia organizácia tohto druhu na svete v Chamonix pod Mont Blancom. Nečudo. Vysoké Tatry scestovaných dobrodruhov odjakživa priťahujú prísľubom výnimočnej dostupnosti pravých horských zážitkov.
Kto je horský vodca?
Horský vodca je odborník, ktorého spôsobilosť bola certifikovaná oficiálnou inštitúciou, ktorá je členom UIAGM (v prípade Slovenska: Národnou asociáciou horských vodcov SR). Horský vodca vedie, učí, radí a koučuje verejnosť v rôznych horských disciplínach, napr. turistika, horolezectvo, skialpinizmus.
Dnes stačí poslať mail, vyťukať číslo alebo rovno vkráčať do zrubovej Vily Alica v Starom Smokovci – základného tábora tatranských vodcov – a odhodlane si rezervovať termín vášho výstupu. Spojíte sily s absolútnymi profesionálmi a naplno využijete potenciál našich veľhôr aj ten vlastný. Možno vás tu tak ako nás pevným stiskom ruky privíta legendárny Pavol Rajtár, ktorý si v „horskej reholi“ odkrútil viac než 60 rokov, či Róbert Turjaník, ktorý patrí od polovice 80. rokov minulého storočia k najaktívnejším horským vodcom vo Vysokých Tatrách. Hoci sa obaja upísali milovaným tatranským dvojtisícovkám, stretnúť ste ich mohli aj v Alpách, Pyrenejach, Kaukaze, Andách či v Skalnatých vrchoch. Ako držitelia certifikátu Medzinárodnej asociácie horských vodcov (UIAGM) totiž môžu sprevádzať takmer po celom svete. Oprávňuje ich na to potrebná prax a získané vzdelanie, ktorého štandardy a rozsah sú vo všetkých členských krajinách únie rovnaké.
Pavol Rajtár (vľavo) a Róbert Turjaník (vpravo) pred Vilou Alica v Starom Smokovci, základným táborom Spolku horských vodcov Vysoké Tatry
Nemýľte si horského vodcu so spoľahlivejšou GPS
Typicky žltým preukazom, ktorým disponujú len kvalifikovaní a pravidelne preškoľovaní horskí vodcovia, sa môžu pochváliť len tí najvytrvalejší. „Už pri vstupných testoch záujemca musí preukázať potrebnú fyzickú kondíciu, ale i to, že na vysokej úrovni ovláda pohyb vo vysokohorskom prostredí vrátane skalo- či ľadolezectva a lyžovania v neupravenom teréne,“ približuje Róbert Turjaník. Následne sa v kurze, ktorý trvá obvykle tri až štyri roky, zdokonaľuje v daných zručnostiach, spoznáva ďalšie výzvy vysokohorského terénu vrátane ľadovca, osvojuje si potrebné informácie z oblasti geológie, meteorológie, pohybu v horách a zbiera relevantné vodcovské skúsenosti pod vedením inštruktorov. Až po splnení týchto povinností a záverečnej skúške sa ašpirant môže stať horským vodcom.
Vodcovstvo tak ani zďaleka nie je iba o dokonalom poznaní trasy. Všestranné znalosti, overené skúsenosťami z terénu, nenahradíte googlením ani spoľahlivejšou GPS. Prostredie v kopcoch sa totiž neustále mení, a to tak v priebehu rokov (ľadovec pred 10 rokmi vyzeral inak ako dnes), ako aj z minúty na minútu. „Horský vodca však vie na základe získaných skúseností vizuálne čítať hory, preto sa aj v neznámom prostredí dokáže veľmi rýchlo zorientovať. Rovnako tak vie v komplexnosti vyhodnotiť aktuálne podmienky a vydolovať z nich pre túru maximum,“ vysvetľuje Pavol Rajtár.
Pozor na tzv. čiernych vodcov!
Nelegálne a bez potrebných znalostí vodia ľudí mimo značených trás. Pred túrou si vždy pýtajte na pozretie typicky žltý preukaz s logom UIAGM s aktuálnou známkou. Pravidlo platí nielen v Tatrách, ale rovnako vo všetkých členských krajinách únie.
Vnímať oslobodzujúcu moc hôr, nie svoju námahu
„Čím viac informácií o klientovi mám, tým lepšie, no nie je to podmienka. Vďaka desaťročiam skúseností mi stačí hodina spoločného šliapania zo Sliezskeho domu a viem posúdiť, či klient zvládne výstup na Gerlach – či už z hľadiska kondície, alebo techniky. Ak vypozorujem indície, že to nezvládne, resp. zvládol by to s veľkými problémami a/alebo na úkor vlastnej bezpečnosti, tak po vzájomnej dohode buď zvolím menej náročnú trasu, alebo sa vydáme k inému cieľu,“ objasňuje Róbert Turjaník flexibilné počínanie vodcu, ktorý sa počas túry plne sústreďuje na svojich klientov a ich potreby. Aplikáciu s podobnými funkcionalitami by ste v ponuke svojho smartfónu hľadali len márne.
Láka vás lezenie v skalnom sedle? Chcete zdolať celú hrebeňovku alebo vysoký ľadopád? Aké sú vaše doterajšie skúsenosti s vysokohorskými túrami? Aby vám horský vodca vedel naplánovať trasu, ktorá bude pre vás dobrodružstvom, nie zápasením s dychom, pravdepodobne vám položí práve tieto otázky. Pripravte sa na ne! Úlohou vodcu je tiež znížiť riziko, ktoré sa v horách z objektívnych príčin nedá úplne vylúčiť. Musí vystihnúť balans medzi bezpečnostnými výzvami a maximom dostupných zážitkov. Tomu zodpovedá aj veľkosť skupinky. „Napríklad na Gerlach v lete za ideálnych podmienok beriem maximálne tri osoby, v zime len dve. Všetko však závisí od zvolenej túry a aktuálnych podmienok,“ dodáva vodca Turjaník. V prípade ambicióznejších plánov si s horským vodcom môžete dohodnúť kurz horolezectva či skalolezectva, v zime sa určite hodí absolvovanie lavínového ABC.
Zdroj foto: www.horskyvodca.info
Veľké túry s veľkým priestorom pre veľké zážitky
„Tatry majú oproti ostatným veľhorám dve veľké výhody: každá bežná túra sa tu dá spraviť za jeden deň a netreba sa na ne aklimatizovať, vďaka čomu sú Tatry ideálne aj pre starších ľudí, ktorí nadmorskú výšku v Alpách nemusia dobre znášať,“ hovorí Róbert Turjaník.
Nie je neobvyklé, že uprostred silicovej vône kosodreviny stretnete okrem domácich, Čechov, Poliakov aj turistov z Ameriky či Japonska. Prišli zdolať Gerlach, „Lomničák“, Vysokú či Ľadový štít. Najvyššie vrcholy sú najobľúbenejšie a nikdy neomrzia. Tí zdatnejší si nevedia vynachváliť Žabieho koňa, Ošarpance, Ostrý štít či Vidlový hrebeň. „Nájdu sa však aj klienti, ktorí bez preferencie konkrétneho cieľového bodu vyhľadávajú veľké túry s veľkým priestorom pre veľké zážitky,“ hovorí Pavol Rajtár. Takým tatranskí horali vedia namixovať túru par excellence. „Mám veľa klientov, ktorí sa ku mne stabilne vracajú a povedia už len: vyber trasu. A ja ju vyberám tak, aby rástli po technickej a fyzickej stránke,“ dodá Róbert Turjaník. Za tie roky sa s mnohými klientmi stali aj dobrými priateľmi. „Je to pochopiteľné. Horský vodca s klientom prežíva dobré i zlé, pekné počasie, ale i búrky, niekedy aj bivaky vysoko v horách. Čím intenzívnejšie zážitky v horách nazbierajú, tým sa z nich obaja vracajú slobodnejší,“ dodáva vodca Rajtár.
„Poslaním horského vodcu nie je konať v horách veľké činy, ale umožniť obyčajným ľuďom výstupy, ktoré by bez jeho pomoci pre nich ostali neuskutočniteľné.“
Lionel Terray
Zdroj foto: www.horskyvodca.info
Jeden život je na Tatry málo
Rodák zo Zlatých Moraviec, ktorý ako mladík jazdil dostihy, oslobodzujúcemu horskému kúzlu nadobro podľahol po prečítaní príbehu horských vodcov Rogera Frisona-Rocha a Gastona Rébuffata zo Chamonix. „Odvtedy som už nechcel byť ničím iným, iba horským vodcom,“ vyznáva sa. Mladícky zápal ho neopustil ani po stovkách výstupov na majestátne tatranské končiare. (Na otázku, koľkokrát pokoril Gerlach, vodca Rajtár so šibalským úsmevom odpovie: „Maximálne trikrát ... počas jedného dňa.“) Rovnako to má aj Róbert Turjaník, ktorý vyrastal na Popradskom plese, horským vodcom sa stal ako 24-ročný a doma sa cíti najmä v Mengusovskej doline či na Chate pod Rysmi. „Počas roka som prakticky každý deň v horách. Aj po rokoch sú pre mňa fascinujúce, preto tu rád trávim aj svoj voľný čas – okrem spomínaných aktivít mám blízko aj k horskej cyklistike a paraglidingu,“ hovorí. „Jeden život je na Tatry málo.“