 (1).jpg)
Napriek tomu, že v lete nehrozia kalamity, čím odpadá veľká časť potenciálne nebezpečných situácií, neznamená to, že sa na horách v týchto mesiacoch nemôže nič stať. Nešťastie sa môže pritrafiť veľmi rýchlo, najmä ak situáciu podceníte a na túru sa vyberiete nepripravení. Nasledujúce riadky vznikali v spolupráci s horskými vodcami, z článku sa teda dozviete tie najrelevantnejšie informácie.
Plánovanie trasy
Dobrý plán je základom úspechu. Dopredu by ste mali poznať cieľ svojej túry a aj to, či sa dá hocikedy ukončiť, otočiť sa a ísť po tej iste ceste nazad. Oplatí sa to vedieť najmä vtedy, ak idete s deťmi, prípadne s niekým, pri kom hrozí, že mu môže prísť po ceste zle (tehotné ženy, seniori a podobne). Trasu by ste mali vizuálne poznať, mať pri sebe mapu, či už vytlačenú, alebo stiahnutú v mobile.
Tiež odporúčame vždy niekomu oznámiť, kam ste sa na túru vybrali a kedy asi plánujete návrat, aby vaši známi vedeli rýchlo reagovať, ak by ste sa dlho nevracali. Určite je dobré vedieť, či sa môžete niekde po ceste najesť a napiť, a ak nie, byť starostlivo zbalení.
Samozrejmosťou je správne zvolená náročnosť trasy. Čudovali by ste sa, no kým prejsť 7 km po rovine a miernych kopčekoch je hračka, prejsť ich hore kopcami vyžaduje naozaj skúsenosť a kondíciu. Tempo by ste mali udržiavať vždy podľa najslabšieho člena skupiny. Plánovať svoju túru by ste mali aj s ohľadom na dennú hodinu. Ak hrozia horúčavy, je lepšie ísť na výlet hneď ráno, aby sme sa im vyhli, prípadne popoludní, ak nejde o trasu, pri ktorej hrozí, že sa vrátite za tmy.
 (1).jpg)
Byť správne zbalení
Vedieť sa zbaliť efektívne, no stroho, to je umenie. Pokiaľ ide o jedlo, klasikou pre slovenských turistov sú šunkové rožky alebo povestné „lepeňáky“, okrem nich si však vezmite aj orechy, proteínovú tyčinku či sušené mäso. Ak máte po ceste kde opekať, poteší kúsok slaniny, špekáčiky a chlieb. Základom je určite dostatočné množstvo pitnej vody – vopred si zistite, či sú po ceste studničky, bufety či chaty, a prispôsobte tomu svoje zásoby.
Počasie na horách sa dokáže veľmi rýchlo zmeniť, preto buďte pripravení na všetko a určite si pozrite predpoveď, prípadne sa opýtajte niekoho z domácich, či je daný deň vhodný na konkrétnu túru. Určite však majte so sebou nepremokavú bundu (nezaberie veľa miesta, ale môže veľmi pomôcť), náhradné ponožky (nie členkové) a náhradné tričko (nielen pre prípad dažďa, ale aj na prezlečenie po spotení sa) a pre istotu aj niečo teplejšie. Nielen dážď však môže skomplikovať túru, nepriateľom v istých úsekoch trasy sa môže stať aj ostré slnko. Samozrejmosťou by mala byť preto pokrývka hlavy, funkčné oblečenie, slnečné okuliare a krém s vysokým SPF faktorom, ktorý by ste mali používať, aj keď je zamračené. Nezabudnite ani na repelent, vreckový nožík, baterku, nabitý telefón, lekárničku a hotovosť.
Obuv
To, čo máte obuté, vám celú túru buď uľahčí, alebo pokazí. Turistická obuv má naozaj svoj význam a nevyrovnajú sa jej žiadne tenisky. Mať pevné členky, nepremokať a stáť na protišmykovej podrážke je niečo úplne iné ako sa šplhať po kopcoch v plátenkách alebo módnych kúskoch. Čudovali by ste sa, aké rôzne typy nevhodnej obuvi je možné zazrieť na slovenských kopcoch – od šľapiek až po látkové tenisky, ktoré sú určené do posilňovne alebo v lepšom prípade na behanie. Preto naozaj stavte na poriadnu obuv a bez nej sa na túru ani nepúšťajte. To isté platí pre deti. Mnoho rodičov im obuje bežné tenisky, pretože kupovať turistickú obuv každú sezónu je finančne náročné. Správnou obuvou však vieme zamedziť mnohým úrazom, ale aj nepríjemným pocitom, ktoré sa po pár minútach bežnej chôdze možno neprejavia, ale po pár hodinách určite áno. Absolútnym tabu by mali byť topánky, ktoré sú vám „na doraz“, pretože vás v nich budú bolieť prsty pri zostupovaní z kopca. Toto sa môže stať najmä pri deťoch, ak použijete obuv z minulého roka. Vhodná turistická obuv by mala byť vpredu širšia, aby mali prsty dostatok priestoru, netreli sa jeden o druhý a nevytvorili sa tak otlaky. V prípade, že máte vy alebo vaše dieťa spotené nohy, vymeňte si ponožky, pretože na spotených nohách sa rýchlo vytvoria otlaky, ktoré bolia. A keď niečo bolí, budete sa snažiť tú bolesť necítiť a to tak, že začnete neprirodzene našľapovať, čo zvyšuje riziko úrazu.
Tip pre rodičov
Ak máte malé dieťa, ktoré ešte nezvládne prejsť celú cestu samo, určite zvážte turistický nosič. Je to oveľa lepšie a bezpečnejšie riešenie než nosiť dieťa na chrbte. Dieťa si v takomto nosiči môže pospať, je pre neho pohodlný a pre rodiča to nie je až tak veľký rozdiel vo váhe – zato v komforte ide o neporovnateľný rozdiel. Dieťa však vždy v nosiči zapnite bezpečnostnými pásmi, aby z neho nemohlo vypadnúť.
Nástrahy leta
Pri letnej turistike sú v hre letné búrky. Ak vás zastihne, vyhýbajte sa chytaniu oceľových lán, osamoteným stromom, vyvýšeným miestam, ako sú horské hrebene a vrcholy hôr. Ak by blesky udierali vo vašej blízkosti, je najlepšie si kľaknúť na batoh a telo schúliť do klbka. Túru vám tiež môže znepríjemniť padanie kameňov. Je lepšie sa takýmto úsekom vyhnúť, ak sa to nedá, prejdite ich čo najrýchlejšie, bez zbytočného zastavovania sa. Nezabudnite tiež, že to, že v mieste, kde ste túru začali, nie je hmla, neznamená, že takéto miesto nebude o kilometer či dva. Ak sa vám hmla zdá príliš hustá, radšej sa otočte a vráťte naspäť, nie je to žiadna hanba.
.jpg)
Čo ak sa niečo stane?
Ak sa pritrafí úraz vám alebo niekomu z vašej skupiny, zachovajte chladnú hlavu a nepodliehajte panike. Určite v túre nepokračujte, a pokiaľ je to možné, vráťte sa späť, ak ide o mierne zranenie. Ak ide o vážnejšiu situáciu, okamžite zavolajte pomoc. Ako laik nemusíte správne vyhodnotiť, či ide napríklad o zlomeninu, alebo nie. Ono je to tak, že ak vám čo i na chvíľku napadne: „Nemali by sme privolať pomoc?“, radšej ju zavolajte. Neopúšťajte zraneného človeka a volajte na linku horskej služby 18 300. Európske tiesňové volanie má číslo 112 a dovoláte sa naň aj bez SIM karty. Pomoc sa môžete pokúsiť zavolať aj svetelnými a zvukovými signálmi (písknutie či bliknutie baterkou), ktoré vydáte 6-krát za minútu. Potom nasleduje minútová pauza.
S úrazmi je rozumné počítať dopredu a byť poistení a poistenie by sa malo vzťahovať aj na zásah horskej služby. Bez poistenia vás takýto zásah totiž môže vyjsť na desiatky tisíc eur!
Zvážte vodcu
Ak sa chystáte na serióznu túru a nemáte dostatok skúseností a naozaj si ju chcete maximálne užiť, výborný nápad je zaplatiť si horského vodcu. Sú miesta, kam sa bez neho ani nedostanete. Vodca dokonale pozná trasu, terén, vie, kedy treba zastaviť sa a vrátiť späť, pozná počasie a aj všetky nástrahy. Určite bude mať pri sebe potrebný výstroj a všetko, na čo vy môžete zabudnúť. Rovnako vám však môže porozprávať zaujímavosti o danej lokalite, faune a flóre a dostane vás tak do úplne inej dimenzie túry a vytvorí zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete. Dajte si však pozor na falošných vodcov. Služby horského vodcu poskytujú iba držitelia Osvedčenia o odbornej spôsobilosti na horskú vodcovskú činnosť. Každý držiteľ tohto osvedčenia je spôsobilý na vykonávanie tejto činnosti, absolvoval predpísané vzdelanie a pravidelne chodí na preskúšanie. Svojho vodcu pred túrou môžete pokojne požiadať o nahliadnutie do tohto dokladu, kde vždy musí byť platná známka pre daný rok. Je známych niekoľko prípadov, keď sa turisti vydali na vysokohorskú túru s vodcom, ktorý nemal oprávnenie, danú trasu poriadne nepoznal a stalo sa nešťastie, dokonca aj s fatálnymi následkami. Ak už sa pre túto službu rozhodnete, nech teda stojí za to. Tiež treba rozlišovať medzi sprievodcom a vodcom. Zatiaľ čo horský vodca sa môže pohybovať po horách prakticky bez limitu, sprievodca môže vykonávať svoju činnosť len v prvom stupni obťažnosti, kde nie je potrebný horolezecký výstroj, a to sú len bežne značené turistické chodníky.
 (1) (2).jpg)