Štrbské pleso

Kto by nepoznal jednu z najväčších pých Slovenska? Štrbské pleso je fotogenické počas celého roka, no jeseň je jednoducho jeseň. Dokáže vyčarovať atmosféru, akú nedokáže žiadne iné ročné obdobie. Ide o jazero ľadovcového pôvodu vo Vysokých Tatrách, a ak ste sa pri ňom nezastavili, akoby ste v Tatrách ani neboli. Zaberá plochu takmer 20 hektárov a miestami dosahuje hĺbku 20 metrov. Pleso sa v minulosti využívalo na zábavu a člnkovanie a neskôr, keď sem v roku 1860 vpustili ryby, tak aj rybolov. V zimných mesiacoch sa tu ťažil ľad pre budapeštianske reštaurácie, popradských a kežmarských mäsiarov či pre cisársky dvor vo Viedni. Ľad sa dopravoval vlakmi a posledná zásielka odišla v roku 1902. Okolo plesa je dnes vybudované turistické stredisko vrátane lyžiarskeho a aj niekoľko nádherných hotelov. Dostať sa tu môžete tatranskou električkou a vyštartovať na jednu z mnohých krásnych tatranských túr. (Foto: IG @davemariancik)

Tajchy v Banskej Štiavnici

Obdivujú ich domáci, ale aj zahraniční návštevníci. Šesťdesiat medzi sebou poprepájaných vodných nádrží sú spoločne s mestom zapísané aj v zozname UNESCO. V 18. storočí šlo o najdokonalejší vodohospodársky projekt v celej Európe. Ide o fascinujúce dielo baníkov, ktorí ich vybudovali, aby odčerpávali vodu z baní a využívali ich aj na výrobu energie na pohyb banských strojov. Tajchy tak nahradili konskú a ľudskú silu a zachránili baníctvo v tejto lokalite. Úžasné je nielen samotné dielo a jeho príbeh, ale aj príroda, do ktorého je zasadené. Ostalo ich 24 a dnes prevažne slúžia na rekreáciu. V lete sa v nich môžete kúpať či člnkovať, v zime korčuľovať a na jeseň obdivovať ich melancholickú náladu, ktorú vytvárajú okolité lesy. Sú ideálne na romantické prechádzky, na ktorých si dokonale užijete mágiu jesene. (Foto: IG @vaga_slovakia)

Súľovské skaly

Zaujímavé biele skaly, ktoré vyzerajú ako ihlice, vás upútajú svojou inakosťou už z diaľky. Nechajte sa zlákať a príďte priamo k nim. Ide o súčasť Súľovských vrchov a nájdete ich asi 10 kilometrov južne od Bytče. Vyzerajú skôr ako súbor veží a stĺpov než obyčajné skaly, a preto na fotkách vyniknú skutočne výnimočne. Ak sú podfarbené jesenným lístím stromov z okolitých lesov, je to hotová rozprávka. Na malej ploche tu uvidíte množstvo geomorfologických tvarov, ako sú ihly, homole a okná a jeden z najznámejších útvarov je gotická brána. Objavíte tu aj indiána, dinosaura, sovu či organ. Najvyšším vrchom je Žibrid (868 m n. m.). Nachádza sa tu aj niekoľko jaskýň či zrúcanina Súľovského hradu. Okrem Tatier ide o najväčšiu koncentráciu skalnatých útvarov na našom území a v našich podmienkach ide o naozaj unikátny fenomén. Okrem toho tu môžete objavovať vzácnu faunu a flóru, pričom vám tento výlet nezaberie ani veľa času – celý okruh trvá maximálne 2 hodiny. Ak ste tu ešte neboli, mali by ste to napraviť a práve jeseň je úžasná príležitosť, aby bol váš zážitok naozaj krásny. (Foto: IG @tomaskorybarik)

Kláštor Katarínka

Ak milujete magickú až strašidelnú atmosféru, máme pre vás tip, ktorý sa teraz na jeseň na fotke maximálne blysne. Reč je o ruinách starobylého Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Nachádzajú sa na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 kilometrov od Trnavy neďaleko obce Dechtice. Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Odvtedy bola najvýznamnejším pútnickým miestom Ostrihomskej arcidiecézy. V 17. storočí bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi, no vždy ju opravili a fungovala ďalej. Čo však neurobili vojská, urobil kráľ Jozef II. a v roku 1786 bol kláštor, spolu s mnohými ďalšími, kráľovským dekrétom zrušený. Stavba tak začala pomaly chátrať a dnes sú z nej už iba ruiny. Každý, kto sem zavíta, je očarený ich majestátnosťou a krásou, ale aj mystickou atmosférou, ktorú staré kamene vyžarujú do okolitej pustatiny. (Foto: www.katarinka.sk)

Rokliny Slovenského raja

Práve rokliny a tiesňavy robia zo Slovenského raja to, čím je, a práve kvôli nim sem turisti chodia. Či už si vyberiete Kláštorskú roklinu, Kyseľ, Piecky, Sokoliu dolinu, Stratenskú dolinu alebo Prielom Hornádu, neoľutujete. Úchvatný národný park, ktorý vyzerá presne tak, ako ho aj príroda pred miliónmi rokov stvorila, je jedným zo slovenských prírodných fenoménov. Všade na vás čakajú rebríky, stúpačky, mostíky a laná, vďaka ktorým je terén a prevýšenia možné zdolať. To je presne to, čo milovníci nevšednosti a adrenalínu milujú! Nezabudnite však na opatrnosť, najmä, ak sa počas túry rozhodnete fotiť, pretože rokliny, ktoré vyhĺbili rieky, sú skutočne hlboké a strmé. Jeseň tu však vytvára také scenérie, že neodfotiť by ich bol hriech.

(Foto: Enrico Baroni, @roaminpix, www.enricobaroni.com)

Park Smolenického zámku

Rozprávkový Smolenický hrad neďaleko Trnavy obklopuje nádherný rozľahlý zámocký park, ktorý ešte viac umocňuje jeho čarovnú atmosféru. Vznikol okolo roku 1895 pre potrebu odpočinku obyvateľov zámku, ale aj pre hry detí rodiny Pálffyovcov. Pri návrhu parku sa záhradní architekti inšpirovali škótskymi a anglickými kráľovskými parkami. Tento park je cennou a jedinou majstrovskou ukážkou úpravy a tvorby parkovej krajiny v typickom malokarpatskom prostredí a je to jeden z mála parkov, ktorý nikdy nebol oplotený, prirodzene teda prechádza do lesa. Práve na jeseň hýri farbami a vy určite neoľutujete, že ste sa sem vybrali, lebo svoj album zaplníte fotografiami s dokonalou jesennou prírodou, spoza ktorej budú vytŕčať vežičky krásneho zrekonštruovaného zámku.

(Foto: IG @baskagarajova)

Osturňa

Dedinka v Belianskych Tatrách priamo na poľských hraniciach vás očarí svojou zaujímavou architektúrou. Osturňa je dlhá skoro deväť kilometrov, preteká cez ňu Osturniansky potok a z kopca nad ňou je jeden z najkrajších výhľadov na Tatry. Zaujímavé je aj to, že v nej nájdete až 157 pamiatkovo chránených dreveníc. Zachoval sa tak živý skanzen, ktorý prirodzene tvorili a udržiavajú ruky miestnych obyvateľov. Charakter bývania je zrkadlom polohy obce, ktorá vôbec nebola na život jednoduchá. Zrubové domy posadené na kamennej podmurovke, ktorá vyrovnáva nerovnosť terénu, sú jedinečné. Typické sú aj výrazné ornamentálne zdobené okenice. Obec je čarovná vždy, no na jeseň, keď okolité hory vrhajú zvláštne tiene a svetlo je akési viac tlmené, je doslova magická. Ak budete mať cestu cez Belianske Tatry, určite sa tu po fotku ikonického výhľadu zastavte. (Foto: SLOVAKIA TRAVEL, Martin Šopinec)

Manínska tiesňava

Ako názov napovedá, v Manínskej tiesňave je veľmi tesno. Ide o úzky priestor medzi dvomi skalnatými útvarmi v Strážovských vrchoch v Trenčianskom kraji. Úzky kaňom medzi Veľkým a Malým Manínom je predmetom ochrany a nájdete tu vzácnu vápnomilnú faunu i flóru. Jednoducho a po slovensky, je tu veľmi krásne! Vápencové skaly sú lákadlom, ktoré obdivujú turisti, cyklisti aj horolezci. Nájdete tu vybudovaný náučný chodník, ktorého prechod trvá asi štyri hodinky pomalším tempom. Tiesňava je ideálnym výletom aj pre rodiny s deťmi, pretože ide o pomerne nenáročnú turistiku a trasa je veľmi dobre značená. Manínska tiesňava je najužším kaňonom na Slovensku, šírka niektorých stien sotva stačí na prechod autobusu. Steny, ktoré úzku dolinu zvierajú, sú vysoké 400 metrov. Vzhľadom na ostré skalné útesy je tento úsek rizikový, pretože tu v zime padajú lavíny, ktoré často odrežú okolité obce od sveta. Teraz na jeseň je však výlet ešte bezpečný. Tiesňava je ozdobená popadaným lístím a to jednoducho musíte vidieť!

(Foto: IG @marcela_dolgova)

Osnica

Ak poznáte Malú Fatru, tak určite dobre viete, že Osnica, Stoh a Veľký Rozsutec tvoria akýsi trojlístok alebo, ak chcete, pomyselný malofatranský trojuholník. Osnica však zostáva v tieni zvyšných dvoch vrchov a nechodí na ňu až tak veľa turistov. Pri tom ide o krásnu a ani nie veľmi náročnú turistiku. Zo Štefanovej sa dá túra robiť celoročne a vystúpenie na vrchol Osnice (1 363 m n. m.) vás odmení nádherným výhľadom. Najbližšie uvidíte dominujúci Veľký Rozsutec a Stoh. Ak je dobrá viditeľnosť, je vidieť aj Nízke a Západné Tatry, prípadne Choč na Liptove a Babiu horu na Orave. Ak sa vyberiete na turistiku počas skorého hmlistého rána, môže sa vám naskytnúť pohľad, akoby ste sa vznášali nad oblakmi. Je to wau! (Foto: IG @slovakwild)

Sad Janka Kráľa

Najstarším verejným parkom v strednej Európe je práve bratislavský Sad Janka kráľa, ktorý nájdete na petržalskej strane Dunaja, hneď vedľa nákupného centra Aupark. Ide o obľúbené miesto Bratislavčanov na prechádzky a venčenie psov neďaleko centra mesta. Park púta pozornosť výsadbou cudzokrajných drevín – nájdete tu napríklad aj exotický druh ginko dvojlaločné! Najväčšími unikátmi sú však dvestoročné platany javorolisté, ktoré tu vytvárajú veľkolepú atmosféru. Zaujímavosťou je aj záhradný altánok, ktorý bol pôvodne vežou františkánskeho kostola a je obľúbeným miestom stretávania sa aj špecifickým orientačným bodom parku. Ako orientačné miesta slúžia aj znamenia zverokruhu, ktorých sochy sú rozmiestnené po celom parku. V strede sadu sa nachádza socha Janka Kráľa, ktorá je križovatkou cestičiek, ktoré vedú celým parkom. Na jeseň, keď listy stromov zmenia farby a napokon pokryjú celý park, tu môžete zažiť krásne chvíle napríklad aj s fotoaparátom v ruke. (Foto: IG @kovacikroman)