Už od rána deň doplní výstava ovocia, zeleniny a kvetov, ponuka včelích produktov, ukážka rôznych typov úľov a rozmanitých včelárskych pomôcok, prezentácia tradičnej remeselnej výroby a remeselného spracovania prútia, dreva, hliny, kovu a kože či poradenská a osvetová činnosť. Budete mať aj možnosť občerstviť sa vo furmanskej krčme, zúčastniť sa súťaže o najlepšieho jedáka pirohov a na tých najmenších čaká zábava na kreatívnom ihrisku.

V septembri sa začínajú Dni európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku. Tento rok sa podujatie v takmer 50 krajinách Európy ponesie pod heslom Zdieľané dedičstvo, ktoré je spoločné s oslavou Európskeho roka kultúrneho dedičstva. Popularizujúc miestne kultúrne dedičstvo, Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku je dlhoročným partnerom podujatia a tradične pri tejto príležitosti pripravuje v skanzene Deň ľudových tradícií spojený s medzinárodnou súťažou vo varení pirohov. Tento rok sa uskutoční jej 23. ročník.

Deň ľudových tradícií a Pirohy prevoňajú areál skanzenu pri Svidníku v nedeľu 9. septembra popoludní. Medzinárodnú súťaž vo varení pirohov múzeum organizuje od roku 1996. Tradícia spevu, hudby a zábavy nebude chýbať ani tento rok, čaká vás pestrý folklórno-etnografický program v podaní Folklórneho súboru Makovica, Piňazi De? feat. Makovicky divky, spojený so slávnostným uvedením videoklipu O polnoci jánskej noci... Vystúpi aj hosť z Ukrajiny - sólista Poltavskej filharmónie a ukrajinský zaslúžilý umelec Mykola Harmaš. Bude ochutnávka pirohov od župana, tombola a možnosť občerstviť sa vo furmanskej krčme. Nezabudlo sa ani na rodiny s deťmi, na tých najmenších tak čaká zábava na kreatívnom ihrisku. Nedeľa v skanzene prinesie aj prezentáciu tradičnej remeselnej výroby, ponuku včelích produktov, pestovateľskú a drobnochovateľskú výstavu.

Vedeli ste, že až do 80. rokov 20. storočia sa pirohy jedli spolu z jednej misky? Na celom území Slovenska boli obľúbeným jedlom, obzvlášť často ich pripravovali v hornatých regiónoch východného Slovenska. To potvrdzuje skutočnosť, že ani dnes nechýbajú v ponuke miestnych hotelov, reštaurácií, pohostinstiev a hostia ich radi jedia. Pirohy alebo„pyrohy" či „perohy" sa pripravovali z rôznych druhov múky. V jedálničku z konca 19. a prvej polovice 20. storočia bol hlavnou obilninou jačmeň, čiže „jarec". Pšeničnú múku používali na prípravu slávnostných a obradových pokrmov. Osobitné miesto patrilo „tatarčaným" pirohom z pohánkovej múky. Tie dodnes považujú za najreprezentatívnejšie tradičné jedlo miestnej kuchyne.

Do polovice 20. storočia bolo rozšírených viac druhov pirohov – varených, ale aj pečených z kysnutého alebo nekysnutého cesta. Ich príprava a na ne použité suroviny sa líšili v závislosti od toho, na akú príležitosť sa chystali. Pečené na liste kapusty sa jedli v bežné dni. Veľké pečené pirohy plnené zeleninou alebo zemiakmi boli na „merenďu", akúsi desiatu pri práci na poli, namiesto chleba ich zas jedli drevorubači alebo pastieri. Varené pirohy sa jedli v bežný deň, predovšetkým však počas sviatkov alebo rodinných osláv. Na plnku sa najčastejšie používala sladká alebo kyslá kapusta, varené zemiaky – „bandurky" v kombinácii s tvarohom alebo bryndzou, prípadne aj sušené alebo čerstvé ovocie. Pre lepšiu chuť sa k zemiakom pridávali rôzne bylinky, napríklad mäta, ale aj čerstvé alebo sušené huby. Chuťové vlastnosti ľudia zvýrazňovali pomastením topeným maslom, niekedy slaninou, pre deti sa často varili pirohy na sladký spôsob alebo posypané sladkým mletým makom.

Milovníci folklóru, remesiel a tradičných jedál! Prežite v tomto kúte krajiny pokojný, pekný deň v krásnom prostredí národopisnej expozície v prírode a svojou účasťou prispejte k podpore kultúrno-historických hodnôt.