Prírodu neoklameme. Už dnešnou realitou sú stále častejšie extrémne prejavy počasia, topenie arktického ľadu, ubúdanie zdrojov, nárast hladín oceánov či emisií skleníkových plynov. Čaká nás ešte v tomto storočí náhly klimatický zlom? Aj o tom sa môžete v bratislavskej Univerzitnej knižnici dozvedieť počas Týždňa slovenských knižníc.
V súčasnosti ovplyvňuje globálnu klímu ľudská činnosť a s ňou spojené znečisťovanie ovzdušia a životného prostredia. Prejavy a dopady klimatickej zmeny, resp. globálneho otepľovania, sa dosť výrazne prejavili už aj na Slovensku. Prednáška Jozefa Pecha z Odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v seminárnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave sa zameria na zmenu klímy, jej dôsledky a na potrebu reagovať na tieto zmeny.
Zmeny podnebia, teda dlhodobého charakteru počasia, boli vždy prirodzenou súčasťou histórie Zeme, do týchto prirodzených procesov však zásadne a hlavne negatívne zasiahol človek vytvárajúci aj vďaka rastúcej populácii čoraz väčší tlak na zdroje planéty a verejné statky, napríklad zemskú atmosféru. Podmienkou pre pokračovanie súčasnej globalizovanej civilizácie je aj pokračovanie stabilného podnebia a počasia.
Prednáška, na ktorú vo štvrtok 8. marca večer pozýva Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO pri Univerzitnej knižnici v Bratislave, sa koná pri príležitosti Týždňa slovenských knižníc a Svetového meteorologického dňa, ktorý vyhlásilo OSN na 23. marca.
