Tatry sú vďaka lyžiarskym možnostiam známe aj za hranicami, ale nie každý vie, že na Slovensku sa dá lyžovať v zime už skoro v každom regióne.
Slovensko je v prevažnej miere hornatá
krajina, typická svojou vertikálnou členitosťou. Tento fakt spolu s
vnútrozemskou klímou vytvára na Slovensku priaznivé podmienky na lyžovanie.
Ideálne prírodné podmienky predurčili najmä Tatry, kde sa v
miestnych strediskách už od konca 19. storočia naplno rozvíjali zimné športy.
V roku 1911 sa v Tatrách začalo na lyžiach
aj súťažiť.
Prvé zjazdárske preteky viedli po šesťkilometrovej trati od Sliezskeho domu do
Tatranskej Polianky. O dva roky neskôr vybehli na prvú súťaž lyžiari na
bežkách. Prví skokani si zaskákali na drevenom lyžiarskom mostíku nad
Tatranskou Poliankou. Dnes už sa len pousmejeme nad vtedajšou dĺžkou
skokanských pokusov, z ktorých najlepšie sa pohybovali okolo 25 metrov.
História lyžovania sa neskôr spájala najmä so Štrbským Plesom a jeho Areálom
snov, kde sa v roku 1970 uskutočnili majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní.
V posledných rokoch lyžiarsku elitu
hostí najmä Jasná v Nízkych Tatrách, domáce lyžiarske stredisko Petry
Vlhovej, zlatej olympioničky zo Zimných olympijských hier 2022 v Pekingu. Svetový pohár žien v zjazdovom lyžovaní
(v technických disciplínach slalom a obrovský slalom) sa tu naposledy
konal v roku 2021.
V súčasnosti popri ďalších známych tatranských a fatranských lyžiarskych strediskách vzniklo aj v nižších pohoriach viacero stredísk, ktoré rozširujú ponuku na lyžovanie. Na Slovensku sa dá lyžovať v zime už skoro v každom regióne. Lyžiarske zjazdovky vybavené vlekmi nachádzame od najnižších horstiev, ako sú Malé Karpaty na západe, až po Nízke Beskydy na východe. Masovým používaním zariadení na technické zasnežovanie svahov a konzerváciu snehovej pokrývky sa prakticky zotreli rozdiely v dĺžke lyžiarskej sezóny medzi vysokohorskými a podhorskými lyžiarskymi centrami. Často nechýba ani večerné osvetlenie zjazdoviek.
Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA
