Teodor Schnitzer: "Muž z divokého východu"

Lokalizácia: Trenčiansky kraj, okres Trenčín, Trenčín

GPS: N48°53'46'' E18°2'32''

Miesto konania: Trenčín

Termín konania: 30.3.2017 - 21.5.2017

Typ podujatia: výstava, podujatie pre deti

Indiáni, kovboji, kolty, tomahawky, lasá, skalpy, divo bežiace mustangy... to všetko sme, keď sme boli malí, videli ako živé, ako naozaj, keď sme čítali dobrodružné romány z edície STOPY, ale aj rodokapsy v zošitovej väzbe, tlačené na lacnom hnedastom papieri. Celé generácie detí pri tých príbehoch snívali svoje sny o hrdinstve, cti, priateľstve na život a na smrť a statočnosti.

Keď sa pozriete na slovenské vydania príbehov z Divokého západu, často za nimi stojí muž z Divokého východu, rodák z Košíc, ilustrátor Teodor Schnitzer. Od r. 1955 do 1977 ilustroval najmenej 116 kníh: mayovky, cooprovky, stevensonovky. Zložitá technika nitrotmelu a škrabanej štetcokresby – vyškrabávanie postáv a vecí priamo do papiera, potiahnutého čiernou farbou, vytvorilo v ilustráciách zvláštnu dynamiku, príbeh je akoby zastavený v okamihu, podobá sa fotografiám zo začiatku storočia.

Od sedemdesiatych rokov minulého storočia nastalo v tvorbe Teodora Schnitzera ticho. Z príbehu o ilustrácii sa stal príbeh o boji s alkoholom a boji o bežný, dôstojný život. Ticho však nastalo aj v antológiách slovenského výtvarného umenia: pre teoretikov prestal existovať, akoby jeho umenie nestálo za to, pripomenúť si, archivovať. Bolo to preto, že ilustroval low-brow žánre – kovbojky a indiánky a nie veľké umenie? Alebo preto, že sa jednoducho stratil? Až dôsledné pátranie po jeho blízkych, stretnutie a otvorenie šuplíkov vo februári 2015 odkrylo stratené dielo.


Teodor Schnitzer (* 1933 — † 2003)
Narodil sa 26. novembra 1933 v Košiciach, kde aj absolvoval madarské gymnázium. V rokoch 1953-1959 študoval na VŠVU v Bratislave u prof. V. Hložníka na oddelení voľnej a ilustračnej grafiky. Od roku 1961 sa programovo venoval ilustračnej tvorbe, zameral sa na voľnú ilustráciu s ťažiskom v tvorbe pre deti. Vo svojej voľnej tvorbe zdôrazňuje minucióznu jemnosť škrabanej kresby tušom a mäkkého koloritu pastelových kresieb. Medzi rokmi 1955 – 1977 vytvoril ilustrácie k takmer 120 knihám. Jeho špecifickým rukopisom je tzv. „nitroryt – škrabaná štetcokresba“, pri ktorej vlastnoručne vyrobenými nástrojmi doslova vyškrabával bielu stopu do nanesenej čiernej vrstvy. V roku 1969 získal cenu vydavateľstva Mladé letá a čestné uznanie v súťaži Najkrajšie knihy ČSSR. Vyhranil sa na typ ilustrátora dobrodružného žánru najmä diel K. Maya (Poklad na striebornom jazere, Winnetou I., II., III., Čierny mustang) a J. Fenimora Coopera (Priekopníci, Stopár, Lovec jeleňov, Posledný mohykán, Préria). Jeden z najrozsiahlejších ilusrátorských počinov je ilustrovanie Winnetoua. V deväťdesiatich ilustráciách zobrazil dynamickú, drsnú ale i lyrickú atmosféru jednej z najčítanejších klasických kníh o divokom západe. Ilustrácie realizuje škrabanou kresbou na bielej kriedovej platni. Udivuje minucióznosťou a majstrovským rukopisom. Vo výstavbe ilustrácií prevláda prírodný živel a v ilustráciách tak objavuje poéziu života v prírode, čo upozorňuje na maximálne stotožnenie sa so zámerom autora. V celostranových ilustráciách vrcholia vzrušujúce scény príbehov a ich kompozíciu volí z neobvyklého záberu – z nadhľadu. T. Schnitzer sa špecializoval na ilustrovanie dobrodružnej literatúry, pričom sa usiloval o kompromis medzi akceptovaním konvencie klasických vydaní a uplatňovaním novších vynaliezavejších výtvarných postupov. Jeho ilustrácie svedčia o hlbokom precítení a pochopení textu, plne vyhovujú špecifickosti dobrodružného žánru a predkladajú množstvo informácií o reáliách prostredia, čím obohacujú poznanie mladého človeka. V 80. rokoch bojoval so závislostou na alkohole a liekoch. Po návrate z liečenia stratil spojenie s vydavateľmi a už nikdy viac nedostal príležitosť ilustrovať. V 90. rokoch sa venoval voľnej tvorbe a tvorbe autorských objektov a šperkov z moduritu a odpadového materiálu. Zomrel v Bratislave v septembri 2003.

Zdroj: Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

Web: Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne