Hlinený život - Život v dielach figuralistov

Lokalizácia: Bratislavský kraj, okres Pezinok, Svätý Jur

GPS: N48°15'15'' E17°12'45''

Miesto konania: Pezinok, Malokarpatské múzeum

Termín konania: 10.6.2016 - 28.8.2016

Typ podujatia: výstava

Pri príležitosti 65. výročia úmrtia jedného z najvýznamnejších predstaviteľov figurálnej plastiky Ferdiša Kostku si počas Keramických trhov môžu návštevníci pozrieť výstavu venovanú práve figuralistom v Malokarpatskom múzeu v Pezinku - 10. júna - 28. augusta 2016.

Džbánskárskemu a keramickému umeniu sa Ferdiš Kostka priúčal u svojho staršieho brata Jána. Výrobky, ktoré zhotovoval v tejto dielni už vtedy, dostali sa na svetovú výstavu do Paríža, Bruselu, Viedne, Budapešti a inde. Po svetovej vojne pomáhal najprv na vajnorskej fare u svojho príbuzného Juraja Kostku, neskôr, keď mu farár Juriga pomohol, postavil si v Stupave pec a začal pracovať samostatne. Zhotovoval sošky, džbánky, črpáky, svietniky, čutory, kropenky atď., poväčšine s náboženskými motívmi a s typickým slovenským svojrázom. Roku 1927 dostal diplom na umeleckej výstave v Paríži a v roku 1928 veľkú objednávku pre pražský hrad. Pri práci mu pomáhala najmä jeho sestra Mária a synovec Jozef, ktorý sa stal akademickým sochárom.

Dielo Ferdiša Kostku je malou stupavskou kronikou prvej polovice nášho storočia, hlinenou rozprávkou o ľuďoch tohto úrodného záhoráckeho kraja, v ktorom blahobyt a bieda zapríčinili veľké sociálne rozpory. Kostkovo dielo je pestrou poviedkou životných skutočností a sociálnej premeny tejto agrárnou buržoáziiou vykorisťovanej dediny. Kostkové figúrky nie sú bábkové postavy, ale skutočné konkrétne postavy, s ktorými sa stretával v živote.

Roku 1940 skupina pokrokových výtvarníkov a literátov usporiadala v Bratislave prvú súbornú výstavu Kostkových prác ako živelný odpor proti oficiálnym politickým smerom v našom umení, proti meštiackemu naturalizmu. Po prvý raz tu boli pokope najlepšie Kostkove práce. Pokroková kritika označila tieto práce za „básne v hliny“. Plným právom, lebo Kostkova tvorba v svojej sviežej bezprostrednosti a úprimnosti bola uchvacujúca ako ľudová pieseň, plná životnej radosti, zdravého humoru a pôvabnej poézie.

Za celoživotné dielo dostáva sa Ferdišovi Kostkovi v roku 1946 hrdého titulu národného umelca.

Bol naozaj národným umelcom v plnom význame tohto pomenovania. Hoci sám sa nikdy nepokladal za umelca, bol ním a bol ešte viac: bol umelcom národa, celého nášho ľudu, z ktorého vyšiel a pre ktorý stvoril svoje bohaté životné dielo.

Zdroj: Malokarpatské múzeum v Pezinku

Web: www.muzeumpezinok.sk