Deň ľudovej rozprávky v Žarnovici

Lokalizácia: Banskobystrický kraj, okres Žarnovica, Žarnovica

GPS: N48°28'51'' E18°43'10''

Miesto konania: Žarnovica

Termín konania: 22.3.2018

Typ podujatia: podujatie pre deti, prednáška, tvorivé dielne

Aj Mestská knižnica v Žarnovici venuje pozornosť 190. výročiu narodenia významného slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského počas Dňa ľudovej rozprávky. Štvrtky 8. a 22. marca tak v knižnici obohatí program nielen o živote a diele nášho najznámejšieho rozprávkara. Prvý z nich v rámci Týždňa slovenských knižníc.

16. marec je Dňom ľudovej rozprávky. V tento deň sa v roku 1828 v rodine evanjelického farára Pavla Dobšinského v Slavošovciach narodil štúrovec, evanjelický kňaz, folklorista, básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, prekladateľ, literárny kritik a publicista Pavol Emanuel Dobšinský. A práve 16. marca si knihovníci na počesť Pavla Dobšinského zvolili za Deň ľudovej rozprávky.

Počas dvoch marcových štvrtkov s odstupom dvoch týždňov si na Pohroní v Žarnovici v čitárni mestskej knižnice pripravili prezentáciu, rozprávanie, umelecký prednes a svet rozprávok. Podujatie v hodinových intervaloch od ôsmej hodiny rannej je vhodné pre školy.

Pavol Emanuel Dobšinský po absolvovaní gymnázia v Rožňave a Miškovci študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa aktívne zapojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Zredigoval tu celý ročník rukopisného študentského časopisu Považja, do ktorého prispel početnými článkami, úvahami a prekladmi európskych autorov. Pôsobenie v tejto inštitúcii predznamenalo jeho budúcu tvorivú orientáciu, najmä záujem o rozprávku a mytológiu. V rokoch meruôsmych 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 doštudoval a stal sa evajelickým farárom. V začiatkoch kariéry pracoval pod evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa, vďaka ktorému sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Pôsobil v odbornom žurnalistickom a vydavateľskom prostredí, ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, kde mu vyšla prvá kniha Slovenské povesti, ako etnograf, pohyboval sa tiež v umeleckých kruhoch. Jeho švagrinou bola známa spisovateľka, prekladateľka a etnografka Terézia Vansová zo starého oravského zemianskeho rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca. Jeho najznámejším dielom sú Prostonárodné slovenské povesti z rokov 1880 - 1883, zbierka deväťdesiatich slovenských rozprávok v ôsmich zväzkoch. Od svojho prvého vydania sú najznámejším a najobľúbenejším súborom rozprávok. Patria tiež k najvydávanejším a najčítanejším dielam slovenskej literatúry, preložili ich do mnohých svetových jazykov, vtátane čínštiny, v čase svojho vydania napríklad do francúzštiny.

Web: oficiálne stránky mesta