Cyrilometodské slávnosti v Starej Ľubovni

Lokalizácia: Prešovský kraj, okres Stará Ľubovňa, Stará Ľubovňa

GPS: N49°18'51'' E20°41'50''

Miesto konania: Ľubovnianska múzeum - skanzen

Termín konania: 5.7.2017

Typ podujatia: folklórne podujatie, náboženské podujatie, TOP podujatie

Sviatok sv. Cyrila a Metoda patrí v skanzene pod Ľubovnianskym hradom Cyrilometodským slávnostiam. Pozývame vás do areálu skanzenu pod hradom na gréckokatolícku liturgiu v staroslovienčine a folklórny program.

Nenechajte si ujsť zriedkavú príležitosť ponoriť sa do tajomného sveta obradnosti a slovanského jazyka, ktorú pripravilo Ľubovnianske múzeum.

Cyrilometodejstvo je svedomím východnej a západnej cirkvi, pretože nám pripomína nerozdelenú cirkev. Knieža Rastislav vyslal posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. do Ríma asi roku 861, v ktorom žiadal od pápežskej stolice učiteľa – biskupa. Keďže Rastislav nechcel a ani nemohol čakať na odpoveď z Ríma, obrátil sa s posolstvom do Carihradu. Cisár poveruje touto úlohou bratov Konštantína Filozofa a Metoda. Konštantín sa utiahol k modlitbe a Boh mu zjavil písmo pre slovanský jazyk. Ním zložené písmo s 38 znakmi sa volá hlaholika. Ešte pred odchodom na Moravu preložil Evanjeliár. V tomto období bol Konštantín kňazom a Metod diakonom. Na Moravu prišli niekedy roku 863. V sprievode svojich učeníkov, so slovienskymi knihami a s pozostatkami sv. Klimenta sa bratia vydali do Ríma. Miestne latinské duchovenstvo nebolo nadšené zavedením slovanského jazyka do bohoslužby a tak Konštantín dostáva príležitosť obhajovať svoje učenie. Pápež Mikuláš I. bol však už mŕtvy a tak ich privítal jeho nástupca Hadrián II.

Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamnejším ranokresťanskej Európe. Ich vplyv na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých pravoslávnych krajinách. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v ďalších krajinách. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy.

Zdroj: Ľubovnianske múzeum Stará Ľubovňa

Web: Ľubovnianske múzeum Stará Ľubovňa